Úvahy-Komentáre-Analýzy

Keď povieme Mikuláš, ktorý k nám pravidelne chodí 6. decembra, hneď si predstavíme veselého chlapíka s bielou bradou, vysokým klobúkom, ktorý je odetý v dlhom červenom kaftane. V skutočnosti vyzeral celkom inak. Údajne mal hnedé oči, širokú bradu a čelo. Výšku mal 168 cm a podľa výskumov naozaj mal bielu bradu a vlasy, čo bolo u duchovných v čase jeho života štandardom. Tvár sv. Mikuláša vizualizovali vedci z univerzity v Manchestri. Vychádzali z pozostatkov, ktoré vykopali v 50-tych rokoch minulého storočia v meste Bari v severnom Taliansku.

Takzvané paranormálne javy odjakživa zaujímajú ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, či povolania. Takmer „osudovým“ koníčkom sa tieto javy stali autorovi knihy s príznačným názvom „Krajina zázrakov - Lexikón magických miest na Slovensku“. Narodil sa na slovensko-česko-poľskom pomedzí v Čadci, vyrastal však vo vidieckom prostredí obce (a dnes už mesta) Krásno nad Kysucou. Podľa tradície žilo voľakedy v každej dedine „učupenej pri okraji lesa plného tajuplného šera“, vždy deväť bosoriek. Pravdaže, nikdy v živote sa so žiadnou z nich nestretol, o to radšej však ako chlapec počúval staré povesti a legendy od starých rodičov o svete plnom záhad a zázrakov. Do slovenskej literatúry vstúpil okultným životopisom Adolfa Hitlera „Démon z iného sveta“ a v tom istom roku vydal knihu „Štyri hodiny do stredoveku“. Jeho čarovné knihy uvádzajú čitateľa do sveta zázrakov, mytologických postáv, legiend a povestí…

Len málokto z nás si uvedomuje, v akej nesmierne vážnej dobe žijeme. Avšak podvedomé tušenie čohosi zásadného, veľkého a neznámeho sa prejavuje množstvom rôznorodých katastrofických predpovedí, zvestovaní konca sveta, posledného súdu, alebo apokalyptických udalostí.

Vydal 18 kníh (z toho 5 v češtine, 1 vo francúzštine a 1 v hindí): román, novelu, dve zbierky poviedok, zbierku sci-fi poviedok, sedem zbierok esejí, vedecko-popularizačnú štúdiu o biológii, popularizačnú štúdiu o manželstve, dve popularizačné encyklopédie a dve zbierky cestovných príbehov. Jednotlivé texty boli preložené do 36-tich jazykov. Viac ako 1200 článkov vydal vo viac ako 50-tich periodikách na Slovensku aj v zahraničí. Literárne prezentácie absolvoval v 19-tich krajinách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Ale je tu ešte jedna skvelá možnosť, ako sa o autorovi dozvedieť viac...

„Mocný Duch Svetla, ktoré žiari Kozmom, pritiahni môj plameň bližšie v harmónii k tebe. Pozdvihni môj oheň von z temnoty, magnet ohňa, ktorý je v Jednote so VŠETKÝM. Pozdvihni moju dušu, ty mocný a silný. Dieťa Svetla, neodvracaj sa. Pritiahni ma silou, aby som sa rozpustil v tvojom ohnisku; v Jednote so všetkými vecami a všetky veci v Jednom, v ohni námahy života a v Jednote s Rozumom.“
Smaragdová doska IV – Zrodenie Vesmíru

Aktivita organizácie typu Slobody zvierat má logiku do tej miery, do akej berie na seba dobrovoľne zodpovednosť za osudy zvierat, ktoré iní ľudia dovliekli do nenormálneho prostredia i okolností a potom opustili. Čo človek spôsobil, človek napravuj! To sedí. Ale akonáhle sa títo komsomolci demokracie začínajú vehementne pliesť do stáročia vytvoreného prirodzeného reťazca vzťahov a závislostí, kde človek pre svoje prežitie vytvoril potravinový a iný úžitkový reťazec na svoj obraz, je to to povestné šliapnutie do hovna. Najchorejším príkladom sú ich militantné intervencie do vedy a výskumu všade tam, kde sú v pokusoch použité zvieratá. Zdá sa, že aktivisti Slobody zvierat by (v prípade, že by boli schopní domyslieť svoje konanie do dôsledkov) uprednostnili pokusy na ľuďoch. Vo Washingtone sa 24. 6. 1996 uskutočnila trojtisícová demonštrácia proti utrpeniu zvierat, na ktorej zazneli aj heslá ako "Na výskum proti AIDS nie sú nutné pokusy na zvieratách". Dosť samovražedná logika v meste, kde v tom čase stúpol počet HIV nakazených vo veku 13 až 19 let o 500 percent!

Horšia je však iná črta takto bezhranične „zaľúbených“. Všimol si to už Hemingway vo svojej knihe „Smrť popoludní“: „Podľa mojich pozorovaní je možné ľudí rozdeliť na dve základné skupiny: na tých, ktorí sa identifikujú so zvieratami, to znamená, že sa vmýšľajú do ich situácií, a na tých, ktorí sa identifikujú s ľudskými bytosťami. Po tom, čo som zažil a videl, verím, že tí, čo sa identifikujú so zvieratami, čiže priam profesionálni milovníci psov a iných živočíchov, sú schopní chovať sa k ľudským bytostiam ďaleko krutejšie než tí, ktorí sa so zvieratami tak ochotne neidentifikujú.“

Niekto sa nad týmto nadpisom možno pousmeje, aký to nezmysel. Ale nemýľme sa. A čítajme pozorne, tento smútočný inzerát vyšiel v lokálnom mesačníku v lete 2008: „Dňa 5.6. uplynul smutný rok, čo nás opustil Cyril von Schwarze Tahl. Venujte mu veselú spomienku...“

Najhoršie je zatajovanie. Vtedy majú polopravdy a lži živnú pôdu bez hraníc. Ešte horšie je, keď ich niekto živí a ono to aj vynáša. Smutný príkladom je černobyľská havária v apríli 1986. V románe s názvom „Mária z Černobyľu“ ruský autor uvádza až 130 tisíc obetí tejto havárie a 800 tisíc ľudí vraj dodnes trpí nevyliečiteľnými chorobami. Fakt je, že z oblasti okamžite evakuovali 116 tisíc obyvateľov a do 600 tisíc ľudí pracovalo na likvidácii havárie. Ale zamieňať evakuovaných za mŕtvych a záchranárov za nevyliečiteľne chorých?

Z predošlých svedectiev sa zdá akoby zoznámenie na Internete nemalo byť problém. V skutočnosti problémy nastávajú vtedy, keď sa dvaja neznámi majú stretnúť. Môže to byť dokonca najtraumatizujúcejší krok v celom úsilí o zoznámenie.

Stránky

Odoberať Úvahy-Komentáre-Analýzy