Vydal 18 kníh (z toho 5 v češtine, 1 vo francúzštine a 1 v hindí): román, novelu, dve zbierky poviedok, zbierku sci-fi poviedok, sedem zbierok esejí, vedecko-popularizačnú štúdiu o biológii, popularizačnú štúdiu o manželstve, dve popularizačné encyklopédie a dve zbierky cestovných príbehov. Jednotlivé texty boli preložené do 36-tich jazykov. Viac ako 1200 článkov vydal vo viac ako 50-tich periodikách na Slovensku aj v zahraničí. Literárne prezentácie absolvoval v 19-tich krajinách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Ale je tu ešte jedna skvelá možnosť, ako sa o autorovi dozvedieť viac...
Interview s Gustávom Murínom
Píšete už tridsať rokov. Nájde sa téma, ku ktorej ste sa ešte nedostali a mrzí Vás to?
Ale samozrejme, na niektoré témy musí dozrieť autor aj čitatelia. Som napríklad presvedčený, že z histórie Slovenského národného povstania sa dá napísať veľmi dramatická a pôsobivá kniha faktu, resp. fact-fiction, aké bežne vychádzajú vo svete o Druhej svetovej vojne. Ale to chce veľa času a objednávku vydavateľa. Oboje zatiaľ chýba.
Pri tom množstve článkov sa asi naozaj ani nenájde nik, kto by od Vás aspoň niečo nečítal. Existuje téma, ktorej sa pre zmenu apriori vyhýbate?
Je ich celá kopa. Nie som Vševedko a nesnažím sa vyznať vo všetkom. Celkom ma minula klasická hudba, výtvarné umenie len príležitostne obdivujem, ale nevyjadrujem sa verejne k nemu a nesnažím sa vstupovať do náboženských otázok. Ako vidno, dosť priestoru aj pre iných autorov!
Vydali ste i zbierku vedecko-fantastických poviedok. Kedysi bola sci-fi literatúra jedným z mála kontaktov s okolitým svetom. Je však niekoľko mien, ktoré svojim dielom vysoko prerástli pôvodný žáner. Asimov, bratia Strugackí, ale i Vonnegut jr. - kto Vás osobne najviac oslovil?
Práve som si o sebe v rámci jednej diskusie prečítal jednu z perál anonyma, akých sú na internetových fórach tisíce. Podľa neho som vraj „hyperaktívny grafoman“. To iste nepočul o Asimovovi. Ten má na konte tuším 800 kníh. Existuje aj kuriózna fotografia, na ktorej ktosi zostavil z jeho diel kreslo, na ktorom Asimov pohodlne sedí. A to málokto tuší, že bol aj autorom pozoruhodných a veľmi obsažných encyklopédií. Skrátka, talent je plodný – príkladmi by mohli byť aj Picasso, Mucha a ďalší. Mňa ale viac zaujal Vonnegut jr., pretože bol predsa len bližšie klasickej literatúre. No ale najviac Stanislav Lem. Práve preto, že sci-fi opustil preto, aby sa venoval esejam, ktorých závery sú často ešte fantastickejšie, než by si autori sci-fi mohli vymyslieť. Tou cestou som sa nakoniec dal aj ja. Eseje patria k mojim najzávažnejším a aj najúspešnejším textom.
Čo je podľa Vás najdôležitejšie pre napísanie dobrej knihy? Talent tu považujme za samozrejmý...
Dobrý, akutálny nápad. Trpezlivosť pri zbere materiálu. Schopnosť ho roztriediť. A hlavne – vedieť to napísané nemilosrdne škrtať. Tak sa koniec-koncov rozlišuje aj spisovateľ od grafomana. Grafoman trvá na každom slovíčku, čo splodil. Mimochodom, grafomanské móresy mal aj Göring pri publikovaní jeho nacistických prejavov. Ja mám to šťastie, že mňa už pri mojich prvotinách naučil vlastný otec nutnosti škrtania až tak, že nielenže pri tom netrpím, ale dokonca sa teším, keď sa tak text vybrúsi do žiadanej formy.
Neuveriteľne košatá tvorba v mnohých i exotických jazykoch, publikovanie doma i v zahraničí a k tomu akiste náročná práca vedeckého pracovníka – kde sa skrýva onen motor, ktorý Vám dáva silu, múza inšpirácie?
Je to dvojtaktný motor. Múza môže kopať (a aj kope) kedykoľvek (napríklad pred zaspávaním, alebo počas tenisového zápasu), ale keby nezabral motor realizácie, bolo by to všetko márne. Hovoril som o tom s Miroslavom Holubom, ktorý bol veľmi uznávaným imunológom a nemenej úspešným básnikom a esejistom. Zhodli sme sa, že základ úspechu je v plánovaní a sústredení. To sa už od literatúry dostávame aj k vede. Základy svojej vedeckej práce som urobil v zahraničí – najskôr dlhodobé pobyty v Prahe a Brne, neskôr vedecké pobyty v Nemecku, Španielsku, Chorvátsku, Rakúsku a aj v britskej Cambridge. Tam som mal po ruke všetko a hneď – bohaté knižnice (otvorené aj v noci!), najnovšie prístroje a aj najdrahšie chemikálie. A aby som nestratil ani minútu s takto darovaného času, pracoval som pochopiteľne aj cez víkendy a sviatky, v laboratóriu som aj spával. Na knižky, hlavne ich dokončenie, sú zasa literárne štipendiá – napríklad v spisovateľských domoch ako sú Budmerice, Timrava v Tatrách alebo Dom Ivana Stodolu v Piešťanoch. Svoj azyl ale mám aj na oravskej drevenici, kde som práve teraz. Recept teda znie – sústredenie a vytrvalosť.
Vedecká práca nie vždy býva spojená i s popularizáciou vedy. Vám sa zjavne darí toto spojenie bez rozporov napĺňať. Asi v málokom nevzbudil sympatie príklad Richarda Feynmanna z oblasti fyziky. Máte tiež svoj vzor na tomto poli?
Už spomínaný Miroslav Holub urobil veľmi veľa svojimi prekladmi Thomasa Lewisa, Medawara a ďalších. K popularizácii som sa dostal hlavne televíznym programom „Kto príde po nás, ak nie potopa“. Odvtedy som urobil televízne, rozhlasové i novinové rozhovory s viac ako sedemdesiatimi vedcami zo Slovenska i sveta. Mimochodom, ako jedinému sa mi podarilo urobiť do spomínanej relácie televízny rozhovor so svetoznámym chirurgom Christianom Barnardom. A to som ráno ešte ani nevedel, či sa k nemu dostanem, a štáb som si požičal rovno na mieste. Keď sa darí...
NÁVOD NA MANŽELSTVO, VŠETKO JE INAK, ABC SEXU A EROTIKY – je ťažké odolať nutkaniu zoradiť názvy pekne za sebou. Vzniká tak významovo zaujímavé spojenie – ale späť k otázke – dalo by sa povedať, že vaša tvorba má akúsi kontinuálnu „zlatú niť“, ktorá svojim vývojom každé dielo presahuje a premosťuje zároveň? NÁHRADNÝ KONIEC SVETA, PUD KONTRA KULTÚRA, ORGAZMODRÓMY, TAK AKO BOHOVIA – to nemôže byť náhoda:)
Iste, ale nesmieme podceňovať tlak čitateľov a knižného trhu. Preto vzniklo až päť mojich kníh o sexe na Slovensku aj v Čechách. Ale fakt je, že keď som prišiel z jedného z mojich štyroch dlhodobých spisovateľských pobytov v USA a vyšla mi práve rozmarná knižočka „Zvieratá, ja a iné“, veľmi som bol rád, že ten knižný trh u nás nie je až taký komerčný ako tam. A pravda je, že ja som autor viacerých tém a z toho logicky vyplýva, že moje knihy vychádzajú v rôznych vydavateľstvách. Jedno však spája väčšinu mojich kníh – som rodený prvolezec. Ako prvý som u nás prišiel s témou uvažovania o budúcnosti ľudskej civilizácie na základe citácií hlavne zahraničných prác. Vďaka vydavateľstvu Ikar som prišiel ako prvý s encyklopédiou sexu a erotiky, nedávno som knihou „Návod na manželstvo“ ako prvý u nás otvoril populárnou formou tému partnerských vzťahov. Vďaka vydavateľstvu Slovart a Jurajovi Hegerovi mi vyšla kniha „Tak ako bohovia“ v podobe tlačeného hypertextu. Ako prvý som vo vydavateľstve Matice slovenskej priniesol knihu úvah o veľkých zmenách v tvorbe aj vnímaní literatúry na prelome tisícročí. A toto leto sa vďaka www.sme.sk pokúšam o internetový a interaktívny román na pokračovanie. Hoci k dokonalosti mu ešte kde-čo chýba, opäť je to prvovýstup na Slovensku neznámym literárnym terénom. Ďalšie prvovýstupy sa už rysujú...
Aký je Váš vzťah k „výšinám ducha“ a čo sa Vám vybaví pod pojmom duchovno ako prvé? Hovorí sa, že vedci niekedy svojím asketizmom a pracovitosťou v ničom nezaostávajú za ľuďmi, ktorí si zvolili ako svoju cestu službu Bohu. Je nejaká osobnosť, ktorú si obzvlášť ceníte?
Vedcov je dnes už toľko, že aj na nich platí štatistický priemer populácie. A zažil som medzi nimi vážne debaty o nevysvetliteľných javoch, ktorých boli svedkami. Laboratórium je ako stvorené, aby sa tam diali aj veci, na ktoré nemáme hneď po ruke vysvetlenie. Ale najbližšie týmto javom som sa ocitol počas svojich vtedy exotických ciest. Preto tiež tuším, že nado mnou asi bdie bytosť obdarená ženskou láskavou trpezlivosťou a vrtochmi vo vzájomnej komunikácii. A aby to bolo čisté a duchovné, tak je to panna, po španielsky Virgen.
Váš jazyk je pútavý a štedrý na informácie, o ktoré sa s čitateľmi delíte. Stalo sa Vám už, že ste sa dozvedeli niečo, čo úplne rozbilo pôvodný zámer a dalo dielu nový smer, alebo niečo, čo si žiadalo zmenu života, aby sa zámer podaril?
Ale veď na tom stojí celá moja metóda písania esejí a textov literatúry faktu! Celé roky zbieram podkladové materiály bez toho, aby som ich nejako triedil. A až keď nastane ten správny čas, objavujem súvislosti, ktoré mi pred tým ani na um neprišli. Ale to platí aj o dobrej próze. Keď poctivo pomenujete charakteristiky hlavných postáv, nielenže ožijú a vedú vás v jednotlivých situáciách, ale môže sa vám na koniec stať (a to sa mi tiež stalo), že vás samého ako autora poučia, že ten príbeh bol vlastne ešte aj alebo najmä o inom. A dobrý autor sa nebráni takémuto diktátu...
Ste známy svojim cestovateľským zápalom – ktorú krajinu považujete za svoj zatiaľ nesplnený sen?
Keď už som bol tak rozlietaný, že som v jednom roku absolvoval šestnásť krajín, dal som si ako vytúženú métu Japonsko. Nakoniec som sa tam po päťročnom úsilí dostal za tak priaznivých okolností, že ma bohatstvo zážitkov pri lete naspäť priviedlo až k hlbokému dojatiu, takže sa mi nepodarilo potlačiť aj nejakú tú slzu. Znie to sentimentálne, ale pre mňa to bol zážitok, ktorý neskôr ovplyvnil aj moje návyky a nazeranie na svet. Odvtedy je každá iná krajina už len bonus navyše...
Hovorí sa, že vo vypätých chvíľach nebezpečenstva života sa človeku objavia vo vedomí dôležité obrazy a posolstvá, ktoré mu ukazujú ďalší smer. Mám taký dojem, akoby Vaše knihy boli takým dobrým sprievodcom „vo vypätých chvíľach bezpečia života“. Ak by ste však mali k dispozícii len jednu jedinú vetu, čo by ste odkázali našim čitateľom?
Čítajte pozorne a nebojte sa vlastných záverov!
MIESTA sa zhováral Sokol
exkluzívne.miesta
