Profesor Joseph Davidovits vysvětluje fascinující teorii, která jej proslavila po celém světě. Dokazuje v ní, že egyptské pyramidy byly postaveny za použití neaglomerovaného kamene (z přírodního vápence, z nějž se zhotoví určitý druh betonu) a nikoliv pomocí obrovských opracovaných balvanů přemisťovaných na křehkých rampách. Autorovi dává za pravdu archeologie, hieroglyfické texty i náboženské a historické aspekty.
Kdo se snad domnívá, že v tomto díle nalezne snůšku receptů, pomocí jichž dospěje snadno, to jest bez jakékoliv námahy ke cti a slávě, moci a bohatství, nebo kdo očekává, že se dozví, jak by mohl zničit své nepřátele, tomu budiž hned na počátku řečeno, že bude trpce zklamán a že bez jakéhokoliv dalšího zájmu tuto knihu odloží.
Štyri živly ovládajú život v Mezopotámii – nekonečné nebo, búrlivý vietor, úrodná zem, hučiaca voda. Veriacemu Sumerovi sa predstavujú v podobe mocných božstiev. An je boh neba, Enlil pán vetra, Uras alebo Ki bohyňa zeme, z ktorej sa neskôr stáva Nintu, a napokon Inanna, bohyňa lásky a plodnosti. Vodu ako pôvod života stelesňuje Enki, ktorého volajú aj „pánom zeme“.
Teraz sa rodia nové deti.
Sú iné, aj keď sa to navonok nezdá.
Som len jedným z nich, jedným z prvých.
Ľudstvo sa mení.
Otvára sa viac pre duchovno. Všetky dnešné deti môžu zostať v spojení so svojou podstatou. Malé deti plačú, lebo žiť na tejto planéte je veľmi ťažké. Bábätko sa snaží komunikovať telepaticky, ale nefunguje to, je to tu veľmi husté; vidí všetko, aj to zlé, aj to dobré, falošné aj pravdivé.
Mnozí z nás si z dětství odnášejí zážitky, kdy bychom si byli přáli, aby vztah rodičů k nám byl láskyplnější. A někteří z nás si tyto šrámy traumatických zážitků nesou v sobě a dál se tím odmítáním trápí. Tyto události nám mohou připadat tak neodpustitelné, že se nás ego pokouší přesvědčit, abychom si to odmítání a bolest navždycky zapamatovali. Když v nás vyděšené dítě zůstane až do dospělosti, je pak velmi těžké navázat jakýkoli dokonale láskyplný vztah. Bolest z dětství se stává ostnatým drátem, který zabraňuje komukoli, aby se přiblížil k našemu srdci.
„Keď nebeské kráľovstvo prišlo na zem, rozvilo sa v Eridu,“ stojí na začiatku najstaršieho zoznamu sumerských kráľov, napísaného klinovým písmom na konci tretieho ticícročia pred n. l. Uvádza mená oných mýtických kráľov „spred potopy“, ktorých panovanie sa potvrdzuje v trvaní dvadsaťtisíc až štyridsaťtisíc rokov – akéhosi večného života, ako to v trochu skromnejšom rozsahu vieme z biblie o Adamovi a jeho potomkoch.
Predstavme si, že by filmová kamera na časozberné snímanie v družici bola nasnímala v čase od ôsmeho do štvrtého tisícročia pred n. l., čo sa dialo medzi 30. a 130. stupňom zemepisnej šírky na severnej pologuli našej Zeme – teda medzi Nílom a Čínskym morom.
A teraz by sme ten film – pravdaže, nemý – vyvolali.
Prečo jeden mravec nevie, ako postaviť mravenisko? Dokonca ani desať, dvadsať či tridsať mravcov to nedokáže. Len zmätene pobehujú jeden cez druhého. A len keď sa ich nazhromaždí určité množstvo, tak ako keby na rozkaz z jedného centra začnú stavať svoj dom podľa presných pravidiel. Mravenisko je veľmi zložitý, mnohoposchodový komplex, ale každý mravec presne vie, čo má robiť. Vedci rozdelili rozostavané mravenisko tenkým oloveným plechom na dve polovice, čím zároveň vylúčili možnosť stretávania sa mravcov.
Prelomom morského dna v severnom Atlantiku a následným rozptylom vyvretej magmy sa vytvoril dutý priestor, čo spôsobilo, že ostrovný kontinent Atlantída klesol do hlbín; zároveň na jednej strane klesli a na druhej sa zdvihli pobrežné okraje kontinentov. Tým sa vlastne vysunula do výšky južná časť Južnej Ameriky. Atlantický oceán bol pred potopou užší. Magma, čo vystupovala z rozširujúcich sa trhlín morského dna, však spôsobila, že dno sa rozšírilo, a tým sa od seba odsunuli kontinenty. Podľa všetkého jeden alebo viac nárazov asteroidov počas potopy.
Kamenné uhlie vzniklo z rastlinných zložiek, kým ropa podľa platného vedeckého názoru pozostáva aj z organických častí, prevažne z tiel uhynutých zvierat a iných organických zvyškov. Ložiská ropy a uhlia nájdeme po celom svete, dokonca i v arktických oblastiach — na Aljaške a Špicbergoch. Náleziská ropy by podľa toho mali byť masovými hrobmi rôznych druhov zvierat. Ak zohľadníme obrovskú spotrebu tejto suroviny a rezervy prevyšujúce 100 miliárd ton, vychádza nám na jednej strane globálna príčina jej vzniku a na druhej strane obrovský počet odumretých organizmov.
