“Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...”
A. Gutenev a J. Michailovskij, dvaja výskumníci, ktorí žili v meste Mirnyj v Jakutsku, podali správu, že v roku 1971 im povedal starý lovec z ľudu Evenkov, že v oblasti medzi dvomi riekami známymi ako Niugun Bootur („ohnivý bojovník“) a Atadarak („miesto s trojstrannou harpúnou“) vytŕča zo zeme vec, ktorá dala tejto oblasti jej meno - „veľmi veľká“ trojstranná železná harpúna. V oblasti medzi dvomi riekami známej ako Cheliugur („železní ľudia“), sa zase nachádza železná mohyla, v ktorej ležia „chudí, čierni, jednookí ľudia v železných šatách“).
Povedal, že tam môže ľudí odviezť, že to nie je ďaleko, ale nikto mu neveril. Medzičasom zomrel.
Ďalší z týchto objektov bol podľa všetkého prekrytý po výstavbe priehrady na rieke Viljuj, poniže mesta Erbije. Podľa výpovede jedného zo staviteľov hydroelektrickej elektrárne na rieke Viljuj, keď stavali rozvádzací kanál a odvodňovali hlavný kanál, objavili tam vypuklé kovové „miesto“. Termíny ale tlačili a po zbežnej kontrole nálezu nariadili vedúci pokračovať v práci.
Existuje veľké množstvo príbehov ľudí, ktorí našli náhodou podobné konštrukcie, ale bez presnej polohy je nesmierne náročné znovu ich v depresívnej a monotónnej krajine nájsť.
Starí muži raz hovorili, že miestom nazvanom Tong Duurai preteká potok menom Ottoamoch („diery v zemi“) a že v jeho okolí sa nachádzajú nesmierne hlboké otvory, známe ako „smejúce sa rokliny“. Rovnaké meno sa objavuje aj v legendách, ktoré hovoria, že ide o príbytok divokého obra, ktorý ničí všetko naokolo.
Zhruba každých šesť alebo sedem storočí tam zo zeme vyletí obrovská „ohnivá guľa“ a buď odletí niekam do diaľky a (podľa kroník a legiend iných etník) tam vybuchne, alebo vybuchne priamo nad miestom odkiaľ vyletela - výsledkom je oblasť spálená na uhoľ v okruhu stoviek kilometrov.
Jakutské legendy často odkazujú na explózie a ohnivé gule stúpajúce do vzduchu. Všetky tieto úkazy sú buď tak alebo onak spájané so záhadnými kovovými konštrukciami v Údolí smrti. Niektoré vyzerajú ako veľké, okrúhle „železné domy“ stojace na početných postranných podperách. Nemajú ani dvere, ani okná, len „priestranný prielez“ na vrchole kupoly.
Niektoré sa už takmer celé prepadli do permafrostu, na povrch trčia už len sotva badateľné zaoblené zvyšky. Svedkovia, ktorí sa navzájom nikdy nestretli ich opisovali rovnako, ako „výrazné kovové domy“. Ďalšími objektmi roztrúsenými po tejto oblasti sú kovové zaoblené poklopy, ktoré prikrývajú niečo neznáme.
Jakutské legendy hovoria, že z „otvoru chrliaceho dym a oheň“ prekrytého „trieskajúcim oceľovým vekom“ vychádzajú tajomné ohnivé gule.
Tiež je to zdrojom ohnivých smrští, ktoré podľa opisov veľmi pripomínajú súčasné jadrové explózie.
Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...
V 50. rokoch sa na túto oblasť zamerala sovietska armáda, pravdepodobne kvôli nízkej hustote osídlenia v severnej časti a vykonala tu sériu jadrových testov. Jedna z explózií spôsobila veľkú záhadu a zahraniční odborníci sa o nej stále dohadujú.
Ako informovalo nemecké rádio Deutsche Welle v septembri 1991, keď v roku 1954 testovali desať kilogramovú jadrovú hlavicu, z neznámeho dôvodu sila explózie prekročila očakávané výpočty o 2000 až 3000, dosiahla 20 až 30 megaton a bola zaznamenaná seizmickými laboratóriami po celom svete.
Dôvod takejto veľkej odchýlky v sile výbuchu zostáva stále nejasný. Spravodajská agentúra TASS vydala vyhlásenie, že pevná vodíková bomba bola testovaná v podmienkach vzdušného výbuchu, ale neskôr sa tieto informácie ukázali ako nepravdivé.
Po testoch bola celá oblasť označená ako zakázaná zóna a niekoľko rokov sa tu tajne pracovalo.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Valerij Uvarov
Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: V.K.
Súvisiace:
Tunguzská katastrofa
http://www.miesta.net/rubrika/tunguzska-katastrofaMimozemská intervencia?
http://www.miesta.net/rubrika/mimozemska-intervencia
