Ak chceme poznať skutočné kvality charakteru ľudského jedinca, musíme mať možnosť sledovať jeho konanie počas plynutia mnohých rokov. Ak jeho počínanie je zbavené akéhokoľvek sebectva, ak myšlienka, ktorá ho poháňa je nesporne šľachetnou, ak je úplne isté, že tam niet akejkoľvek vidiny prospechu a ak popritom zanechá zreteľnú stopu, tak sme nesporne mali tú česť stretnúť výnimočného človeka.
Zaujímavú skutočnosť predstavuje správa nemeckého profesora Karla Sudhoffa, ktorý v roku 1904 objavil vo florentskej Biblioteca nazionale centrale latinský preklad Paracelsovho spisu De Alchimia liber vexationis datovaný rokom 1575 a zastával názor, že ide o Rhaeticovu prácu - to by však niekto iný musel dokončiť preklad po jeho smrti. Iný Rhaeticov životopisec K. H. Burmeister zase predpokladá, že Rhaeticus posledné roky života trávil v Košiciach prekladaním traktátov slávneho alchymistu Paracelsa, ktorý dvakrát navštívil Slovensko, robil tu pokusy so zlatom v Kremnici ako aj záhadnou minerálnou vodou v Španej doline, ktorá údajne menila železo na meď.
24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…
Starobylé jogínske cviky vedia ľudí nielen uzdravovať, ale tiež im zabezpečiť dlhý život a urobiť ich šťastnými. Bolo to mnohokrát overené. Existuje o tom rad vedeckých pojednaní, jedná sa o tzv. jógoterapiu.
Milí čtenáři,
touto knihou se Ti dostávají do rukou nejstarší písemnosti z doby předhistorické, jejichž pisatelé i jazyk, jímž promlouvají, byly věci dosud zcela neznámé. Hledání neznámých pisatelů se táhne dějinami již dva tisíce let. Je to příběh napínavý, ba přímo detektivní, je to celohistorické drama, skrývající četná tajemství a neproniknutelné záhady. Avšak jen zdánlivě neproniknutelné, jak bychom chtěli prokázat v následujících kapitolách. Pravdu skrytou pod nánosem polopravd a dogmat se v minulých stoletích pokusila odhalit už řada badatelů. Mozaika ztvárňující dávnou společnost se rodila obtížně, kousek po kousku, za cenu četných omylů. Také tato publikace se rodila obtížně za použití původních nápisů a dílčích poznatků jiných luštitelů, jakož i mnoha dostupných pramenů. Nyní předkládaný obraz dávné společnosti je výsledkem dvacetileté práce autorovy. Pro mnohé čtenáře bude možná nezvyklý a překvapující, neboť je odlišný od obrazu dávných časů, jak jej ztvárňuje oficiální věda.
Ten, kto naše rady a cvičenia bude dodržiavať, nikdy nebude trpieť žalúdočnými obtiažami. Po 4.-6. mesiacoch pravidelného cvičenia (asán), sa úplne zbaví všetkých chorôb tráviaceho traktu. Myslím, že komentár je zbytočný.
„Práca na tejto knihe stále ostáva výsledkom prvotného impulzu, ktorý nás v obraznom zmysle slova premenil na pútnikov, a naše bádanie sa stalo pre nás, práve tak ako aj pre zakladateľov templárskeho rádu, púťou a zároveň určitým druhom terapie. Pokiaľ tradícia hovorí, že „existujú miesta, kde vanie duch“, kde tento duch histórie prestupuje človeka, alebo – ak chcete – kde sa v ňom rozvíja cit pre poznávanie tajomstiev, nemôže naše putovanie k nim nikdy skončiť.“
"Téma, ktorej som sa dotkol, je nekonečná. V tejto práci som sa pokúsil zmieniť o tom základnom, čo sa hodí pre všetkých ľudí. Popísal som rôzne mechanizmy detoxikácie a vplyvu škodlivých toxínov na organizmus, ktoré u všetkých fungujú nezávisle na vôli. Je nutné zdôrazniť stravovanie. Podľa toho ako a čo jeme, sa upravujú ďalšie funkcie. Všetko závisí na vašom krvnom obehu a dýchaní, pohybovej aktivite. Preto najdôležitejšie, čo pre svoje zdravie môžete urobiť, je prevencia."
Len hŕstka ľudí skutočne vie, akú úlohu v udržaní pevného a stabilného zdravia hrá hrubé črevo. Dávni mudrci, jogíni, tibetskí a egyptskí liečitelia vedeli, že ak si chceme zachovať zdravie, musíme ho udržiavať v ideálnom stave. Začítajme sa do slov Najväčšieho Liečiteľa všetkých národov a dôb, Ježiša Krista, ktoré v rukopise „Evanjelium Sveta Ježiša Krista“, vzťahujúcom sa k prvému storočiu nášho letopočtu, zvečnil Jeho žiak Ján.
Než pristúpime k očiste, teda k akejkoľvek, musíme sa na ňu pripraviť. Predovšetkým je treba organizmus zmäkčiť. To je prvý a NAJDÔLEŽITEJŠÍ krok, na ktorého efektivite závisí úspech očistných procedúr. Podstata zmäkčenia spočíva v nasledujúcom: predbežná príprava je vlastne strhnutím usadenín a toxínov a ich privedením k vylučovacím orgánom, nech už by boli uložené kdekoľvek. Poslaním očistnej procedúry je vypudiť všetko, čo sa do vylučovacích orgánov dostalo a čo sa v nich nahromadilo.
