A stalo se, že mnoho nemocných a chromých přišlo za Ježíšem a ptali se ho: „Když všechno znáš a víš, řekni nám, proč musíme tak hrozně trpět? Proč nejsme zdraví jako jiní lidé? Mistře, uzdrav nás, abychom byli silní a nemuseli setrvávat v naší bídě. Víme, že máš tu moc, uzdravovat ze všech druhů nemocí, osvoboď nás od Satana a všech jeho velkých utrpení. Mistře, slituj se nad námi!“
Dostala sa mi do rúk kniha o úplnej detoxikácii. Totálna očista? To znie vážne skvelo! Na to by som sa možno nechal nahovoriť. A spomenul som to aj kamarátovi a ten že: „jasné, čítal som tú knihu, na jar začínam“. „Tak to sa asi pridám“, hovorím na oplátku. Ono je hneď veselšie, keď v tom človek nejde sám. A čo tak osloviť i ďalších ľudí? Jar je na to ako stvorená - všetky dobroty zo sviatkov sú už za nami, viac či menej prejedení a malátni s nádejou očakávame prvé jarné lúče nového života... čo tak tomu pomôcť? Ale poriadne!
Sokol
Chaos je pre spoločnosť tým, čím je choroba pre telo. (Aj štátny útvar je telo; jeho jednota je väčšmi organická než umelá.) Spoločnosť zbližuje; chaos rozdeľuje. Spoločnosť je súdržná; chaos nesúdržný. Spoločnosť je konštruktívna; chaos deštruktívny. (Celý filozofický smer sa dnes hrdo nazýva podľa tohto procesu.) Augustín definoval jednotiacu dušu spoločnosti (civitas = mesto, štát) ako spoločnú lásku. Preto jestvujú napokon len dva „štáty", Boží štát (tých, čo milujú Boha) a Svetský štát (tých, čo uctievajú svet, modloslužobníkov). Spoločnosť sa môže rovnako ako jednotlivec pravdivo hlásiť k nádhernému Augustínovmu výroku: „Amor tnem, pondus meum" - moja láska je mojím bremenom, mojou tiažou, mojím osudom. Moje bytostné zakorenenie je mojím osudom.
Keď som v roku 1982 pracoval v Saudskej Arábii, prihodil sa tam veľmi kuriózny incident. Poslal som svojho sudánskeho tajomníka Abu Bakra, aby mi zohnal letenku v saudských aerolíniách v centre Rijádu Vrátil sa so zvláštnymi novinkami: porozprával mi, že saudské aerolínie dočasne uzavreli letisko a všetky lietadlá pristávajú na iných letiskách sveta. Po meste sa rýchlo rozšírili poplašné správy o dramatickej príhode, ktorá sa odohrala v to ráno v Rijáde, keď kráľ Chaled nastupoval na palubu kráľovského lietadla. Ako zvyčajne ho sprevádzal svätý muž Mutava, ktorý sa pri pohľade na lietadlo začal náhle modliť a prosil kráľa, aby nevkročil na jeho palubu.
K tejto knihe ma inšpirovali skutočné zážitky, ale napísala som ju až neskôr. Ako sami uvidíte, nemala som v tej dobe po ruke zápisník. Predkladám ju čitateľom ako román, aby som uchránila malý kmeň austrálskych domorodcov, o ktorých rozpráva, od právnych komplikácií. Určité podrobnosti som vynechala, aby som vyhovela priateľom, ktorí si neprajú byť identifikovaný a aby som neprezradila naše tajné posvätné miesto.“ „Uvádzam však v knihe dôležité historické informácie a tým vám ušetrím cestu do knižnice. Môžem vám tiež ušetriť cestu do Austrálie. Podmienky, v akých žijú dnešní austrálski domorodci, je možné vidieť v akomkoľvek americkom veľkomeste. Rovnako ako tam, i tu sú ľudia tmavej pleti nútení žiť v určitej časti mesta. Viac než polovica z nich nemá zamestnanie a tí, ktorí pracujú, vykonávajú iba manuálne práce. Rovnako ako pôvodní obyvatelia Ameriky i austrálsky domorodci boli donútení žiť na vyhradenej pôde, boli pripravení o vlastnú kultúru a mali po generácie zakázané robiť svoje obrady. Čoho vás ale ušetriť nemôžem, je posolstvo od protinožcov!“
Egyptológia nie je „veda", ale posvätná veda. Veľká pyramída nie je iba stavebná štruktúra vyhovujúca jasným geometrickým pravidlám, ale posvätným chrámom iniciácie na pochopenie záhad existencie vesmíru. Aby si dávnovekí architekti - kňazi zabezpečili istotu, využívali pri projektovaní monumentov geometrický kánon, no tento kánon bol neoddeliteľnou súčasťou posvätnej vedy iniciácie. Geometria bola posvätná. Umenie bolo posvätné. Architektúra bola posvätná. Hieroglyfy boli posvätné. Astronómia bola posvätná. Všetky tieto disciplíny tvorili súčasť a podiel posvätnej vedy, ktorú sa v chrámoch učili vybraní zasvätenci. Myseľ človeka, ktorú pokladali za to najposvätnejšie celého stvorenia, pripravovali na pochopenie tejto vedy či poznania, lebo bez toho nebolo možné nájsť boha. Tí, čo plánovali a stavali Veľkú pyramídu, neboli architektmi v modernom chápaní tohto slova. Naopak, boli mágmi maximálne zasvätenými do posvätnej vedy symbolov a kozmického sveta. Veľká pyramída nie je iba majstrovským dielom architektúry, je aj majstrovským kúskom posvätnej vedy.
Egyptológia nie je „veda”, ale posvätná veda. Veľká pyramída nie je iba stavebná štruktúra vyhovujúca jasným geometrickým pravidlám, ale posvätným chrámom iniciácie na pochopenie záhad existencie vesmíru. Aby si dávnovekí architekti – kňazi zabezpečili istotu, využívali pri projektovaní monumentov geometrický kánon, no tento kánon bol neoddeliteľnou súčasťou posvätnej vedy iniciácie. Geometria bola posvätná. Umenie bolo posvätné. Architektúra bola posvätná. Hieroglyfy boli posvätné. Astronómia bola posvätná. Všetky tieto disciplíny tvorili súčasť a podiel posvätnej vedy, ktorú sa v chrámoch učili vybraní zasvätenci. Myseľ človeka, ktorú pokladali za to najposvätnejšie celého stvorenia, pripravovali na pochopenie tejto vedy či poznania, lebo bez toho nebolo možné nájsť boha. Tí, čo plánovali a stavali Veľkú pyramídu, neboli architektmi v modernom chápaní tohto slova. Naopak, boli mágmi maximálne zasvätenými do posvätnej vedy symbolov a kozmického sveta. Veľká pyramída nie je iba majstrovským dielom architektúry, je aj majstrovským kúskom posvätnej vedy.
Z knihy Spiknutí hvězdná brána se pro nás stal hluboce znepokojivý detektivní příběh - „kauza", která (ať se nám to líbí nebo ne) se v okamžiku spouštění mechanismů směřujících ke „koncům světa" týká každého z nás. Bude se zdát, že po demaskování lidských plánů skrývajících se za tajemstvími Egypta a Marsu vypadáme, jako bychom zásadně odmítali vše duchovní a mystické. Ve skutečnosti tomu tak není. Některé cesty, po nichž se ubíralo naše pátrání, před námi otevřely zcela nové pohledy na mnohé z těch největších tajemství, o nichž tato kniha pojednává. Můžeme tak nabídnout zajímavé a vzrušující (a zcela nepozemské) odpovědi na existující problémy. Původně jsme se chtěli více soustředit na heliopolské náboženství, a proto jsme strávili měsíce zkoumáním Textů pyramid a dalších materiálů. Poněvadž jsme ale brzy objevili existenci spiknutí, odložili jsme náš počáteční výzkum stranou. Poté, co jsme se ponořili do díla Andrije Puhariche o šamanismu, připomnělo nám některé prvky opakující se v Textech pyramid.
Vznik slovanských kráľovstiev, ako rovnocenných na sebe nezávislých správnych celkov na území dnešného Slovenska, možno datovať do obdobia krátko po roku 796, kedy bola Avarská ríša porazená Frankmi. Objavujú sa prvé správy o slovenských kráľoch sídliacich okolo Dunaja v susedstve Panónie (v roku 803, 7 rokov po porážke Avarov). Prvým po mene známym panovníkom nad Dunajom je Pribina (828).
Svätopluk je bezpochyby najznámejším a najvýznamnejším slovenským kráľom, ktorého sa usilujú prisvojiť aj iné historiografie, v novšej dobe najmä moravská. Deje sa tak pomocou zámernej manipulácie, následkom ktorej je Svätopluk, ako kráľ sídliaci v slovenskej Nitre, bez dôkazov prehlasovaný za „údelné knieža“ dosadené Rastislavom, pričom opäť bez dôkazov sa o Rastislavovi tvrdí, že bol nie slovenským, ale moravským panovníkom, lebo údajne jeho kráľovstvo a sídlo ležalo na území dnešnej Moravy (čo taktiež nie je pravda, resp. sa to nedá ničím vierohodne doložiť).
