Z našej knižnice

Etablovaná veda neustále zdôrazňuje, že v staroveku neexistovali také technológie, ktoré by dnes boli dôležité pre život ľudstva. Údajne to tak bolo preto, že ani vládcovia, ani celý systém vtedajšej spoločnosti nemali záujem nahradiť ľudské pracovné sily strojmi, lebo všetky ťažké práce vykonávali otroci. Práve preto sa traduje názor, že k búrlivému vedecko-technickému pokroku došlo vlastne až počas industrializácie v 19. storočí. Možné je však aj to, že moderné poznatky, formujúce našu dnešnú spoločnosť, sú len zopakovaním stratených vedomostí zaniknutej vysoko rozvinutej civilizácie.

Keď som asi pre piatimi rokmi dopísal prvú pracovnú verziu mojej knižky O Zuzanke a Mesačnej víle: Ako zachránili detské sny, pôvodne som myslel, že moja ambícia končí pri napísaní pekného príbehu pre deti. Ako sa však blížilo jej vydanie, postupne dozrievala myšlienka prepojiť ju s jedným dávnejším nápadom, ktorý som nazval KAPOR alebo Klub Aktívnych a POhodových Rodičov.

Opět jsem pozorně zkoumal svahy kopců. Po chvíli jsem si vzrušeně řekl:
„To nejsou divné pruhy. Z oblaků se jednoduše vynořila stupňovitá pyramida."
Bylo dost dobře vidět, že ta ,hora' má pravidelný pyramidální tvar se seříznutým vrcholem. Nehledě na to, že jižní stranu hory částečně zakrývala vrstva sněhu, pruhy, podobné stupňům, byly naprosto jasně vidět.

Egypťania o svojich pyramídach samozrejme odjakživa vedeli; tak ako Číňania o Dlhom múre a Aztéci o teocalloch. Európania ich museli objaviť. Čím sa stal Marco Polo pre Čínu a Cortés pre Mexiko, stal sa pre Egypt Hérodotos.