Po mesiacoch čakania, niekoľkých tlačových konferenciách a veľkých očakávaniach, stúpenci hľadania dvoch ďalších komôr v hrobke Tutanchamona dostali informácie, ktoré možno nechceli vedieť. Zdá sa, že veci sú na mŕtvom bode a môže to tak ostať na dobu neurčitú. “Tut-mánia“ alebo dokonca “Nefertiti-mánia“ boli tak blízko!
Jednou z božských vlastností, ktorou Neferu disponovali, bola dlhovekosť, ktorá v porovnaní s pozemskými životmi vyzerala ako večnosť. Dosiahli ju spomalením procesu starnutia. Smrti sa nevyhli, ale jej príchod mohol byť oddialený až natoľko, že organizmus bol schopný starnúť viacero stáročí, niekedy až tisícročí. Pre dosiahnutie takého stavu bolo nutné zakonzervovať tok vnútorných biologických hodín, niečo čo Neferu dosiahli použitím energetických zdrojov a pyramíd. Prirodzene je to niečo, čo zaujíma čitateľa a takto jednoducho znejúce riešenie na jednu z najpálčivejších otázok vyžaduje ďalšie vysvetlenie.
V roku 1973 švajčiarsky ‘autor dávnovekých astronautov’ Erich von Däniken, vydal svoju senzačnú knihu ‘Zlato bohov’, tvrdiac, že Juan Moricz, aristokratický podnikateľ argentínsko-maďarského pôvodu, objavil množstvo tunelov v jaskyniach Tayos v Ekvádore, ktoré obsahovali „Kovovú knižnicu“ s množstvom zlatých artefaktov, a že to boli tieto predmety, ktoré boli odovzdané Crespimu, tvoriac kontroverznú časť jeho zbierky. Navyše Däniken tvrdil, že artefakty boli vytvorené stratenou civilizáciou pomocou mimozemských bytostí. Otec Crespi a príbeh jeho artefaktov sa tak dočkali slávy.
Howard Carter by sa zrejme potešil správam z dnešnej tlačovej konferencie týkajúcej sa posledných prieskumov Tutanchamonovej hrobky. O čom bola reč? Minister starožitností doktor Khaled El Anany vyhlásil, že posledné výskumy priniesli povzbudzujúce výsledky, no je nevyhnutný podrobnejší prieskum.
Príbeh otca Crespiho je záhadný a kontroverzný záznam kňaza pôsobiaceho v Ekvádore spolu s tvrdeniami o neznámych civilizáciách, záhadných zlatých artefaktoch, systéme podzemných jaskýň s kovovou knižnicou, úkazmi záhadných postáv, spájajúcich Ameriku so Sumermi, symbolmi znázorňujúcimi neznámy jazyk, evidenciou nadpozemského kontaktu a vatikánskej konšpirácie, zahrňujúc tisíce stratených artefaktov. Ale koľké z tohto príbehu je pravdivé?
Predtým, než sa začneme venovať tejto dôležitej téme, urobíme krátku odbočku a vrátime sa do súčasnosti. Všetky existujúce ezoterické doktríny súčasnosti nanešťastie disponujú kolosálnou chybou, ktorá viedla k predčasným úmrtiam mnohých ľudí, fantasticky oddaných rozvoju svojej mysle a zlepšovaniu svojich energetických vlastností napojením sa na „energiu kozmu“ a uvedením sa do špeciálneho stavu vedomia. Tento negatívny výsledok, ktorý vedie do priepasti, bol len dôsledkom straty znalosti o charakteristických genetických črtách ľudského organizmu. Poďme preskúmať podstatu tohto problému v skratke.
Aj keď o vlastnostiach pyramíd bolo spísaných mnoho kníh, stále sa nestali nevyhnutnou súčasťou nášho života. Jedným z dôvodov je, že ľudia si stále neuvedomili čím sú a prečo vlastne boli postavené. Mnoho názorov a návrhov sme už videli, ale žiadnu definitívnu, presvedčujúcu verziu ich skutočného účelu sme zatiaľ nezaznamenali. Stratené medzi toľkými hypotézami, zostáva zjednocujúcou myšlienkou, že boli mocným stimulom našich predkov, inšpirujúc ich k bezprecedentnému výkonu – postaveniu pyramíd, ktoré v súčasnej dobe nemôžu byť znovupostavené ani jednou krajinou, dokonca ani tými najrozvinutejšími hospodárstvami, pokiaľ by celý svet nespolupracoval. Ale čo skutočne potrebujeme je seriózny stimul.
Bazilišek môže vyzerať ako obrovský jedovatý had alebo ako tvor telom podobný hadovi, s hlavou, krídlami a končatinami kohúta. Tento hrôzostrašný tvor je známy tým, že svoje obete dokáže zabiť už pohľadom.
Teje bola „veľká kráľovská manželka” ekvivalentu Ľudovíta XIV. v starovekom Egypte – Amenhotepa III. Jej syn Achnaton bol príčinou jedného z najväčších škandálov v priebehu faraónskej doby v Egypte. Bola taktiež babičkou Tutanchamona a Ajeho sestra. Stala sa jednou z najvplyvnejších žien starovekého Egypta, aj keď jej meno i tak po stáročiach upadlo do zabudnutia.
Niektoré výskumy sa v okolí pyramíd v Gize rozbehli už r. 1909. Pri vykopávkach sa objavila podzemná chodba v podobe dláždeného chodníka s dĺžkou 450 m, šírkou 22 m a s rôznymi odbočkami, vedúcimi na povrch. Iné odbočky spájali jednotlivé objekty popod zem. Klaus-Ulrich Groth, duisburský advokát a výskumník v oblasti pyramíd objavil túto informáciu v knihe Henriho S. Lewisa La Prophézie symbolique de la Grande Pyramide, ktorá bola vydaná len vo francúzštine. V nej sa píše:
