“Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zívajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.”
“Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.”
V modernej fyzike je všeobecne známe, že štyri dimenzie, z ktorých jednou je čas, disponujú tvarom hypersféry (viz obrázok dole). Hypersféra má tvar podobný ako dolka, alebo žemľa. Energia, alebo energetický tok v rámci hypersféry funguje nasledujúcim spôsobom: ako nám ukazuje ilustrácia (dole), tok prichádza zo spodku sféry, stáča sa nahor okolo vonkajšieho okraja, križujúc vonkajšiu stredovú líniu sféry prstenca a stáčajúc sa k voľnému priestoru na vrchu tohto prstenca. Tento energetický tok potom začne prepadať cez vrchol priestoru a začne sa stáčať do víru. Energetický tok pokračuje do tej doby, pokiaľ sa nedostane zase zo spodnej časti prstenca, kde zase začne svoju expanziu smerom von. Tento tok pokračuje donekonečna.
“Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...”
“Táto kompozícia jasne ukazuje, že na obežnej dráhe Zeme (tretia od Slnka) sa pohybujú DVE planéty: Zem a druhé teleso. Slnko hľadí na Zem, ktorej veľkosť (hmota) je menšia ako veľkosť druhej planéty za Slnkom. Nachádza sa diametrálne oproti nám, za Slnkom, takže ju nemôžeme vidieť! Egypťania evidentne hľadali spôsob ako zachovať túto informáciu získanú od bohov Neferu na večné časy.”
Inšpiráciou pre tento článok je mojich skoro devätnásť rokov výskumu Veľkého kríža v Hendaye a francúzskeho alchymistu Fulcanelliho. Prvýkrát sa svetová pozornosť na kríž v Hendaye vo Francúzsku upriamila vďaka neznámemu, anonymnému alchymistovi Fulcanellimu v jeho majstrovskom diele The Mysteries of the Cathedrals (Tajomstvo katedrál).
Naprieč rozsiahlou oblasťou riedko osídleného Jakutska na Sibíri, nachádzame zvláštne kovové konštrukcie a dôkazy ničivých explózií podobných jadrovým výbuchom, ktoré sa opakujú každých šesť alebo sedem storočí.
V severozápadnom Jakutsku na Sibíri, v kotline na hornom toku rieky Viljuj sa nachádza ťažko dostupná oblasť, ktorá nesie známky katastrofy, ktorá sa odohrala pred približne 800 rokmi. Obrovská katastrofa vyvrátila celý les a rozosiala kamenné úlomky na ploche stoviek štvorcových kilometrov.
Irokézi, Tuscarorovia, Huróni, Omahovia, a mnoho ďalších severo-amerických indiánskych kmeňov spomína na veľkých ľudí, ktorí kedysi žili a pohybovali sa po teritóriách ich praotcov. Po celom území dnešného USA nachádzame stopy po týchto starovekých „obroch“.1
Tento krásny reliéf kráľovnej Teje zachránili pred istým zničením vykrádači hrobiek. Áno, čítate správne; zachránili ho vykrádači hrobiek, nie pred vykrádačmi hrobiek!
Teje bola „Veľkou kráľovskou manželkou“ mocného faraóna z 18. dynastie, Amenhotepa III., a zdá sa, že počas vlády svojho manžela mala enormný vplyv.
“Pri hľadaní neznámeho…”
Madam H.P. Blavatská (1831-1890)
Gary Lachman je jedným z najinteligentnejších a najplodnejších svetových autorov píšúcich o okultných vedách súčasnosti. Začínal v 70-tych rokoch 20. storočia na rockovej scéne v New Yorku ako jeden z pôvodných členov priekopníckej kapely Novej vlny – Blondie. V roku 1996 sa presťahoval do Londýna, kde sa začal venovať písaniu na plný úväzok, prispievajúc do publikácií, ako sú Fortean Times, The Guardian, a The Times Literary Supplement.
