Princ Montuhirchepešef je jedinečný. Bol totiž jediným princom, ktorý bol pochovaný vo vlastnej zdobenej hrobke (KV19) v Údolí králov. Montuhirchepešef bol synom faraóna Ramessa IX. pochádzajúceho z 20. kráľovskej dynastie. Vnútro tejto jedinečnej hrobky zdobí sedem scén, ktoré zobrazujú princa pri príprave obetných darov rozličným staroegyptským božstvám, alebo pri ich uctievaní. Jedným z týchto zobrazených božstiev je je aj boh Ptah Tatenen.
„Falzifikát se od originálu liší tím, že vypadá opravdověji.“
Ernst Simon Bloch (1885-1977), německý filozof
“Borchardt byl nejen všestranně vzdělaný akademik, ale také zanícený vlastenec. Při všech svých podnicích sledoval také cíl, aby se německá muzea mohla jednoho dne měřit bohatstvím a nádherou svých exponátů s nejvýznamnějšími muzei největších koloniálních mocností Anglie a Francie - se slavným Louvrem a neméně proslulým Britským muzeem. A při uskutečňování tohoto cíle byl ochoten použít jakékoli prostředky.”
Ahojte,
skončil sa jeden z najturbulentnejších rokov môjho života, ktorému som za mnohé vďačný. Vďaka neznamená, že sa stali len dobré veci. Vďaka znamená, že ma aj na prvý pohľad komplikácie naučili niečo nové. Spoznal som sa zase o niečo viac. Stretol som presne tých správnych ľudí, ktorým ďakujem za to, že chvíľu kráčali so mnou. Ďakujem Tebe, že si si našiel/našla čas a prišiel/prišla sa pozrieť na jedno (viacero) z mojich stretnutí, že čítaš blog alebo dokonca máš moju knihu „Život bez jedla“.
Anglický štátnik, prírodovedec a filozof Francis Bacon (1561-1626) kritizoval stredovekú logiku ako „bezduchú zábavu". V diele Novum Organum, vydanom v Londýne r. 1620, si už pred stáročiami vytýčil cieľ nahradiť Aristotelov Organon. Podľa Bacona ovplyvňujú život ľudstva aj vedecké objavy: „Treba pozorovať silu, účinok a následky vynálezov. Nikde to nie je vidieť lepšie, ako na troch vynálezoch, ktoré boli v stredoveku úplne neznáme: kníhtlač, pušný prach a magnet. Tieto tri vynálezy úplne zmenili tvár sveta: prvý v oblasti šírenia písaného slova, druhý vo vedení vojen a tretí v navigácii. Žiadna ríša, náboženská viera či filozofia nemala na ľudstvo väčší vplyv ako tieto objavy".
Ernst Muldašev, doktor medicíny, profesor, generálny riaditeľ Centra očnej a plastickej chirurgie v Ufe, chirurg vyššieho stupňa, čestný konzultant Luisvillskej univerzity (USA), člen Americkej akadémie oftalmológie, diplomovaný oftalmológ Mexika. Organizuje vedecké expedície do Himalájí, Tibetu, Egypta a ďalších krajín, ktoré významne prehĺbili chápanie problémov regeneratívnej chirurgie vrátane senzačných objavov filozofického a historického významu.
Archeológovia urobili zriedkavý nález blízko malého mestečka Città della Pieve, vedľa Perugie v Taliansku – objavili 2400 rokov starú zapečatenú a nedotknutú etruskú hrobku. Pohrebná komora obsahuje sarkofág a množstvo predmetov, poskytujúcich fascinujúci pohľad na záhadnú civilizáciu, ktorá zmizla asi pred dvomi miléniami.
„Falzifikát se od originálu liší tím, že vypadá opravdověji.“
Ernst Simon Bloch (1885-1977), německý filozof
Rok co rok navštěvují miliony lidí muzea po celém světě a obdivují archeologické nálezy, které byly s vynaložením velké námahy a značných peněžních částek získány z těžko dostupných vrstev půdy nebo mořského dna. Můžeme si však být opravdu jistí, že všechny vystavené exponáty jsou originály nalezené v místě vykopávek a průzkumů? Nejsou mezi nimi i dokonalé napodobeniny, zdařilé falzifikáty?
Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
Etablovaná veda neustále zdôrazňuje, že v staroveku neexistovali také technológie, ktoré by dnes boli dôležité pre život ľudstva. Údajne to tak bolo preto, že ani vládcovia, ani celý systém vtedajšej spoločnosti nemali záujem nahradiť ľudské pracovné sily strojmi, lebo všetky ťažké práce vykonávali otroci. Práve preto sa traduje názor, že k búrlivému vedecko-technickému pokroku došlo vlastne až počas industrializácie v 19. storočí. Možné je však aj to, že moderné poznatky, formujúce našu dnešnú spoločnosť, sú len zopakovaním stratených vedomostí zaniknutej vysoko rozvinutej civilizácie.
Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o vydavateľstve Eugenika, ale ste sa báli opýtať
