Pravda o Otcovi Crespim a jeho stratených artefaktoch konečne odhalená

Príbeh otca Crespiho je záhadný a kontroverzný záznam kňaza pôsobiaceho v Ekvádore spolu s tvrdeniami o neznámych civilizáciách, záhadných zlatých artefaktoch, systéme podzemných jaskýň s kovovou knižnicou, úkazmi záhadných postáv, spájajúcich Ameriku so Sumermi, symbolmi znázorňujúcimi neznámy jazyk, evidenciou nadpozemského kontaktu a vatikánskej konšpirácie, zahrňujúc tisíce stratených artefaktov. Ale koľké z tohto príbehu je pravdivé?

Ancient Origins sa vydali nájsť odpoveď a dostali mimoriadny prístup od centrálnej banky Ekvádoru k súkromnej zbierke artefaktov Otca Crespiho, uschovanej v skrytých trezoroch a skladoch, zahrňujúc kontroverzné rytiny na kovových doskách, ktoré už desaťročia nikto nevidel ani nevyfotografoval.

Vygooglite si dnes meno ‘Otec Crespi’ a nájdete tucet webstránok, hovoriacich o bizarných príhodách skromného kňaza a jeho napojení na mysterióznu kolekciu artefaktov. Nedá sa poprieť, že Ancient Origins patria medzi tých, ktorý vyzdvihli tento záhadný príbeh Crespiho a jeho stratených artefaktov. Avšak po mojom príchode s Dr. Ioannisom Syrigosom z Ancient Origins do Cuency v Ekvádore a návšteve výskumníkov Hugha Newmana, zakladateľa Megalithomania.co.uk, a Jima Vieiru, ktorý sa stal hviezdou niekoľkých programov na History Channel, sa naskytla príležitosť viac poodhaliť tento záznam do hĺbky a zistiť čo skutočne stálo za príbehom Otca Crespiho.

Zľava: Hugh Newman, Jim Vieira, a Dr Ioannis Syrigos v Múzeu Crespihona univerzite Universidad Politécnica Salesiana, v Cuence, Ekvádore

Muž stojaci za celou záhadou

Otec Carlos Crespi Croci bol saleziánsky mních, ktorý sa narodil v Taliansku v roku 1891. Študoval antropológiu na univerzite v Miláne predtým, než sa stal kňazom. V roku 1923 bol vyslaný do malého andského mesta Cuenca v Ekvádore, aby tam pracoval medzi indiánmi. Bolo to práve tu, kde venoval 59 rokov svojho života charitatívnej činnosti až do svojej smrti v roku 1982.

Otec Crespi je známy pre svoj všestranný talent – bol učiteľom, antropológom, botanikom, umelcom, objaviteľom, kameramanom a hudobníkom – rovnako ako pre jeho intenzívne humanitárne úsilie v Ekvádore, pri ktorom založil syrotinec a vzdelávacie inštitúcie s pomocou chudobných, rozdával jedlo a peniaze a hlboko dbal o ľudí. Pri prechádzaní sa Cuencou je jasné, že Crespi si získal srdcia ľudí – dodnes stojí jeho socha s malým dieťaťom, ktorému pomáha, pred kostolom Maria Auxiliadora a domáci, dostatočne starí, aby ho poznali, sa radi podelia o príbehy spojené s jeho charitatívnym úsilím. Mesto Cuenca spolupracovalo s Vatikánom mnoho rokov na tom, aby bol Otec Crespi uznaný za svätého.

Fotografia otca Crespiho s niekoľkými miestnymi deťmi. Múzeum Crespiho na univerzite Universidad Politécnica Salesiana. Zdroj: Ancient-Origins.net

Avšak neboli to len ľudia z Cuency, ktorým pomáhal. Otec Crespi prejavoval taktiež hlboký záujem o početné kmene indiánov po celom Ekvádore a snažil sa naučiť viac o ich kultúre a tradíciách, rovnako ako ponúknuť pomoc, kedykoľvek to bolo možné. Ľudia hovoria o jeho oddanosti životu v dobrovoľnej chudobe, niekedy spávajúc v malých chatrčiach len s jednou dekou, ktoré patrili indiánom.

Nižšie uvedený klip bol natočený Otcom Crespim v roku 1927 a je prvým filmom o živote Šuárskej komunity a jej kultúre vôbec:

Crespiho zbierka

Práve kvôli oddanosti Otca Crespiho ľuďom mu začali nosiť artefakty ako prejav vďaky. Tieto artefakty pochádzali zo všetkých končín krajiny, či mimo nej, a reprezentovali prácu skoro všetkých indiánskych kultúr Ekvádoru. Ostatné predmety, zahŕňajúce početné kovové dosky s rytinami, sa považujú za novodobé výtvory, či repliky starobylých artefaktov, aj keď Crespi vždy prejavoval veľkú vďaku bez ohľadu na hodnotu daru. Keďže Crespi nechcel uraziť chudobné rodiny tým, že im dával peniaze len ako dar, začal im platiť za predmety, čo mu doniesli. Philip Coppens vysvetľuje:

“Keď mu chudobní doniesli tieto dosky alebo iné artefakty, o ktorých domáci vedeli, že ich zbiera, zaistil, aby boli odmenení za ich snahu. Vedel, že niektoré miestne rodiny boli chudobné, ale hrdosť im nedovoľovala, aby si pýtali peniaze, iba v prípade, že sa jednalo o platbu za niečo. A takto stále viac a viac dosiek našlo svoju cestu ku kňazovi. O niektorých si bol Crespi istý, že neboli pravé – a často to boli tie, ktoré boli vyrobené najdrsnejším spôsobom.”

Časom Otec Crespi nadobudol viac než 50.000 predmetov, z ktorých väčšina bola uschovaná na dvore kostola Maria Auxiliadora, než Vatikán povolil, aby sa založilo múzeum na skladovanie tejto zbierky. Nanešťastie, väčšina týchto artefaktov bola zničená požiarom v roku 1962. Po smrti Otca Crespiho bol zvyšok artefaktov odstránený a zostalo po nich len málo stôp. Objavili sa mnohé teórie o tom, čo sa stalo s artefaktmi, ktoré prežili požiar – niektorí vravia, že boli uschované v pivničnom archíve kostola Maria Auxiliadora, iní zas, že boli predané súkromným zberateľom, alebo boli odvezené do Vatikánu. V priebehu ďalších desaťročí sa o Crespiho cenných artefaktoch objavilo už len málo zmienok.

Otec Crespi s kovovým artefaktom v kostole Maria Auxiliadora. ›› Zdroj

‘Zlato bohov‘

Zatiaľ čo tisícky Crespiho artefaktov môžu byť jednoznačne klasifikované podľa ich veku a indiánskej kultúry, ku ktorej patria, stále zostala malá časť predmetov, ktoré vyvolávajú neutíchajúcu kontroverziu.

Štýl niekoľkých z artefaktov sa podobá babylonskému, iné vyzerajú, ako by boli ryté zo zlata so záhadnými motívmi a symbolmi, ktoré nepripomínajú predmety akejkoľvek juhoamerickej kultúry. Niektoré zo zlatých dosiek pripomínajú typ starobylého písma, aj keď ako vieme, žiadne z nich neboli identifikované alebo preložené.

Časť kontroverznejších artefaktov z Crespiho kolekcie, vyfotografovaná J Golden Bartonom, ktorý navštívil Otca Crespiho v 70-tych rokoch. ›› (S pomocou Glen W. Chapmanovej)

Richard Wingate, bádateľ a spisovateľ z Floridy, navštívil Otca Crespiho v druhej polovici 70-tych rokov a urobil fotografie širokej zbierky artefaktov. Povedal:

“V zaprášenej, stiesnenej kôlni pri vedľajšom vchode do kostola Maria Auxiliadora v Cuence, Ekvádore, leží najcennejší archeologický poklad na svete. Je tu uložené rýdze zlato za viac než jeden milión dolárov a množstvo striebra, aj keď peňažná hodnota tejto zabudnutej zbierky nie je tá najpodstatnejšia. Sú tam starobylé artefakty, identifikované ako asýrske, egyptské, čínske a africké, v takej dokonalosti vyhotovenia a kráse, že riaditeľ ktoréhokoľvek múzea by ich považoval za prvotriednu zbierku. Keďže tento poklad je tou najzáhadnejšou existujúcou zbierkou starobylých objektov, jeho hodnota je hlavne v tom, aké historické otázky pokladá a v nutnosti ich zodpovedať. Zatiaľ je stále pre historikov neznáma a schválne vynechávaná v publikáciách ortodoxnej archeológie”.
[Skompilované od ›› Glen W. Chapmanovej, 1998].

Vľavo: Otec Crespi držiac kovový artefakt, ktorý vyzerá, že obsahuje niekoľko hieroglyfov. ›› Zdroj. Vpravo: Fotografie tzv. „Kovovej knižnice“. Zdroj: Ancient-Origins.net

Ďalej môžete vidieť video, ukazujúce Otca Crespiho s kontroverznejšími artefaktmi. Crespi sám vravel, že tieto artefakty nepochádzali z Ekvádoru, ale z Babylonu: