Vedci oznámili, že objavili najstaršie známe znázornenia faraóna, ktoré sú vyryté na skalách v blízkosti rieky Níl v južnom Egypte. Rytiny boli prvýkrát spozorované a zaznamenané v roku 1890, ale znovu objavené boli až v roku 2008. Je na nich zachytená postava s bielou korunou, ktorá cestuje v slávnostnom sprievode na lodiach v tvare kosáku. Vyobrazená scéna snáď predstavuje cestujúceho panovníka pri výbere daní v starovekom Egypte.
Hlboko v srdci Zeme ležia Siene Amenti, ďaleko pod ostrovmi potopenej Atlantídy, Siení Mŕtvych a siení života, kúpajúce sa v ohni nekonečného BYTIA.
V hlbokej minulosti, stratené v časopriestore, Deti Svetla pozreli dolu na svet. Uvideli deti človeka v ich porobe, spútané silou zvonku. Vedeli, že až oslobodením sa z otroctva, by sa človek mohol zdvihnúť zo Zeme k Slnku. Zostúpili dolu a stvorili si telá, berúc na seba ľudskú podobu. Majstri všetkého bytia potom prehlásili: „Sme tými, ktorí stvorení z vesmírneho prachu, podieľajúc sa na živote z nekonečného BYTIA; žijú vo svete ako deti človeka, rovnako a predsa rozdielne od ich žitia.“
V meste Armant v Luxore objavili kráľovskú sochu z čierneho granitu, povedal minister starožitností Mohammed Ibrahim Ali. 125-centimetrovú sochu objavil francúzsky tím, ktorý pôsobí v Chráme boha Montu v Armante pod vedením Christopha Thiersa. Ali povedal, že socha by mohla patriť do faraónskej éry moderného štátu, vzhľadom na jej technické znaky a spôsob vyhotovenia. Socha zobrazuje stojaceho kráľa, ktorý má na sebe krátku sukňu.
Ja, Thoth, Atlanťan, majster mystérií, strážca záznamov, mocný kráľ, mág, žijúci z generácie na generáciu, chystám sa vložiť do Siení Amenti, ustanovené ako pomoc tým, ktorí prídu potom, tieto záznamy múdrosti Veľkej Atlantídy.
Vo veľkolepom meste Keor na ostrove Undal v čase dávno minulom, započal som túto inkarnáciu. Nie ako malí ľudia súčasného veku, žili a umierali mocní Atlantídy skôr z aeónu na aeón, obnovujúc svoje životy v Sieňach Amenti, kde rieka života tečie bez prestania vpred.
Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
Čeští archeologové objevili v egyptském Abúsíru poblíž Káhiry hrobku princezny z páté dynastie, tedy z období 2500 až 2350 let před naším letopočtem. Je to unikátní nález, který tu nebyl už roky, říkají. Oznámila to egyptská Nejvyšší rada pro památky, na niž se odvolávají agentury DPA a EFE. Jak iDNES.cz potvrdil Miroslav Bárta, ředitel koncese pro výzkum v Egyptě z Českého egyptologického ústavu, objev hrobky princezny Šert Nepti je unikátní nález. Největší za posledních dvacet let.
Rosettská doska (franc. La pierre de Rosette) je čierna dvojjazyčná kamenná doska staroegyptskej stély, vytvorená roku 196 pred Kr. Vďaka nej bolo možné urobiť významný posun v chápaní egyptského hieroglyfického písma. Obsahuje dovedna 166 rozličných znakov. Názov nesie podľa miesta nálezu – mesta Rosetty (arab. ar-Rašíd) pri ústí západného ramena rieky Níl do Stredozemného mora.
Jav, ktorý sa deje v Abu Simbel v Asuáne dvakrát do roka, nastal v pondelok, kedy slnečné lúče padli priamo na chrám kráľa Ramzesa II, aby zaznamenali jeho narodeniny. "Kolmosť svetla na Abu Simbel" nastáva každý rok medzi 20. a 22. februárom, kedy bol kráľ korunovaný, a medzi 20. a 22. októbrom, kedy sa narodil.
Podľa záverov najnovšej štúdie mohlo byť egyptské mesto Alexandria, domov jedného zo siedmich divov starovekého sveta, založené v súlade s východom slnka v deň narodenín Alexandra Macedónskeho. Macedónsky kráľ, ktorý spravoval rozsiahlu ríšu siahajúcu od Grécka po Egypt na juhu a na východ až po rieku Indus ležiacu v súčasnej Indii, založil mesto Alexandria v roku 331 PNL.
