Civilizácie

Pár dní som sa odmlčal, tak spomeniem na to dôležité - len stručne. Prišla moja milá, Viki, a 48 hodín sa nepohla z postele - spala sladko, dlho, vypnúc všetko, čo nevie vypnúť v metrixe, cítil som, ako veľmi to potrebuje - hlboký a dlhý oddych, čo dočiahne až na dno duše... V chyžke som nameral rekordných 32st., ale pod 27 teplota neklesla ani náhodou. Ale nebolo to teplo len drevo, ale aj milovaním, niekedy divokým a ohnivým, niekedy ako vnáranie do hlbín oceánu, no i hladní sme boli po sebe, lebo sme sa mesiac nevideli... Ale miesto toho, aby sa živa spotrebovala a už „pokoj“ nastal, stále sa nová valila, jemnejšia a plnšia. Tak som to ja cítil. Ako ona, jej denník čítajte :-)

O původu Slovanů nebylo dosud napsáno tolik, jako o jiných evropských národech. Historici se spokojili s pouhým tabulkovým sestavením národů, přičemž Slované podle nich vznikli z těch, kteří se podle historických tradic na daném území nacházeli. V minulém století se vývoj jazyka jednoduše odvozoval od vývoje tělesného. Se vznikem oboru antropologie se situace stala ještě složitější, moderní vědecké práce začaly oddělovat původ jazyka od tělesného. Tím došlo k přehodnocení vzniku prvních evropských národů, včetně naivních pokusů o vysvětlení původu slovanského etnika. Slované jsou dodnes pouze okrajovým tématem velkých studií, které je popisují jako podružné jen povrchně.

Dnes o 2 roky končí mayský kalendár, a vari aj tanto svet... ten vlastne končí každou sekundou - Smajlík. Ráno sneh pod nohami vŕzga - to znamená minimálne -12, ale hádam aj o 2-3 stupne menej. Nálada skvelá, všetko čisté, biele, zverinec čakajúci na poživeň. Deň prebehol pri štopkaní ponožiek - mám dvoje, z hrubej vlny, už aspoň 10 rokov. Vždy, keď hrozí diera, zaplátam vlnou, čo som sám vyčistil a naspriadal. Teraz je už tá ponožka skôr zo záplat ako zo štrikovania, a ďalej som si zašíval všetky diery a dierky na rukaviciach, nohaviciach, trupoviciach - pardón – košeliach. Je to pre mňa taká tichá, nenápadná meditačná práca, ktorá sa stáva veľmi nápadnou ak ju človek zanedbá... Potom som ešte robil placky na stretnutie osadníkov – z 1 kg múky, takže som si urobil v chyžke tropické leto – 32 stupňov. A v lete, keď bolo vonku 30, vnútri 20 Smajlík.

Moje dni plynú v podstate podobne. Vstávam s rozvidnením, hodím kobylke sena, čo ma pekne preberie, potom si ešte ľahnem do teplých kožušín, zahrám sa so svetielkami - všetko je teraz omnoho ľahšie a príjemnejšie ako pred 10timi dňami, asi o pol desiatej obehnem s vedrom vody zvieratá, je totiž celodenný mráz a voda vo vedrách rýchlo zamŕza, tak im ju nemôžem nechávať, potom idem “hádzať drevo“ - nakladať na vlečku - pre centrum - a to aj s odvezením do tretej, potom domov, no piatej zakúriť a znovu zvieratá nakŕmiť a napojiť... denne im venujem 25 minút práce – teraz v zime, v lete omnoho menej - a za minulý rok som mal peňažný zisk 31 tisíc...

Jazyk textu na disku z Faistu je „praslovanský“. Tisíce let starému nápisu mohou porozumět jen „Slované“! Disk z Faistu je kotouč z pálené hlíny pocházející z mínojského paláce ve Faistu na Krétě. Je datován přibližně do střední nebo pozdní mínojské doby bronzové (2. tisíciletí př. n. l.). Má průměr kolem 15 cm a po obou stranách je pokryt do spirály otisknutými znaky. Jeho účel, význam a místo zhotovení, nebyl až dodnes známý. Je to jedinečný archeologický nález. Dnes je vystaven v archeologickém muzeu v Herakliónu na Krétě.

Ráno som sa zobudil za svitania. Ale potom som znovu zaspal. Sníval sa mi sen o prahe - celá bola z umelej hmoty. Aj Hradčany. No - mám radšej Prahu z kameňa. Ale najradšej by som ju mal z dreva. Podľa možnosti zo živého... - Poď, postavíme si spolu dom na brehu rieky, nemusíme rúbať les, spravíme si živý dom! - spieva príjemný húpavý hlas mladej dievčiny, - posadíme už teraz sadenice, budeme ich polievať z rúk živou vodou, a keď vyrastie, bude nás chrániť... a tak som sa plesol po sáre: veď to môžem i ja! Už teraz, s tým čo viem, mohol by som v ňom bývať. Husto sadené kmene smrekov by tvorili živú drevenú stenu - mám také nafotené z Oravy - obložené slamenými balíkmi, zvonku i z dnu omietnutými hlinou, mohli by kmene v slame spokojne rásť až pokým sa nespoja, A už teraz som schopný riadny krov a strechu spraviť na živých pilieroch - stromoch zbudovať... A čím starší taký dom, tým slovutnejší, sám seba obnovujúci a časom lepší a lepší - a aké to bývanie v takom živom dome, ktorý sám seba v lete chladí a v zime hreje?!

Jednou z mnoha záhad megalitů jsou do jejich povrchů vysekané miskové nebo hrncové prohlubně, ve vodorovné, svislé nebo šikmé poloze. Ve velkém množství se vyskytují po celé Zemi, jen v Austrálii bylo nalezeno na kamenných blocích tisíce takových prohlubní. Jejich zdůvodnění bude snadnější, když se nejprve seznámíme s fyzikální podstatou tohoto fenoménu na podobných příkladech ze současné doby, nebo středověku.

Všetko ako obvykle. Farbičky, svetielka, pocity... ibaže sa mi niečo čudným zazdalo... A pustil som do toho myseľ, nech si skúma. Prečo si musím predstavovať fialové svetlo aby som otvoril Priestoru svoje Vnútorné brány? Aby som myseľ mohol pocítiť aspoň na chvíľu nekonečnú? Kde sa tie Brány vo mne vzali? Kto ich zatvoril? Prečo si mám predstavovať ružové svetlo prúdiace do - a - zo – srdca? Veď tú sladkosť cítim pri vnímavom pohľade na les, psa, sýkorku, priateľa... Ale nie vždy. Prečo? Čo stojí medzi mnou a tým pocitom vo chvíli keď ho necítim? Prečo nevnímam silu slnka celý deň? Prečo sa musím obliekať aby som sa zahrial, keď si stačí jasne uvedomiť stále mnou prúdiacu živu a nastane teplo? Prečo musím používať nástroje na výrobu niečoho, čo má tu byť samo sebou? Veď to všetko má byť opačne! To ja si mám všimnúť že to ružové svetlo prúdi keď je pri srdci sladko. A ak hreje telo, rozsvieti sa slnko v bruchu, a keď je myseľ voľná a široká, to má vzťah k fialovej... No, a tak na dobré pozerám ale nevidím... - Ako keď je na ceste značka STOP.

Deň predošlý minul potichu, v čítaní knižky od Jasmuheen - Strava Bohú - to je tá, čo doniesla ten návod, ako žiť zo Svetla namiesto z kobás... A pred dvomi rokmi som bol v zime v Nemecku 30 dní s človekom čo 60 dní nejedol (len svetlo) a neschudol ani kilo, videl som, teda viem - a začal jesť nie z hladu, ale kvôli dcére, že sa ho báť začala, že je ako svätý, iný než iný... A okrem trochu ovocia tuším nič nejedol ani keď sme spolu boli. A sandále naboso nosil do mrazov, a keď sneh padol a on topánky navliekol – prehodil som „chladno, čo?“ A on na to: “Ani nie, ale ľudia v mestečku sa akosi čudne pozerali... Ale inak - žiadny svätec, doteraz mi tisíc euro dlží...

Zlatá s ružovou sa pretká až ma teplo zaleje a vyskočiť sa chce do práce hneď, v tele svetlo a teplo no - až dosť! Ale ešte na fialové svetlo spomeniem, nechám ho vtekať do hlavy, lebo láska a energia... oči otváram pokračujúc v tvorbe dňa v mysli, čo všetko mi treba vykonať pre pokoj v duši a sýtosť v bruchu- nie je toho veľa, lebo v skromnosti si tu žijem, a všetko veci srdcu blízke, jednoduché, so zemou späté... Meditácia kratšia, len sa trochu svetlom napojiť, pripomenúť srdcu, že byť pumpou krvi len malá časť jeho bytia je, a tak ružové svetlo zo Zdroja nechávam vtekať doň až naplní sa ním celý trup a sladkosť až k jazyku vyjde. A potom na milú pomyslím a lúč k nej vyšlem, i na priateľa, čo v tento čas len tmu okolo seba vidí, i na učiteľa môjho meditácie, susedov, priateľov, a koho si ešte spomeniem, ten lúčik vyšlem, viem, nespasí ich, len trošku tepla hádam k ich teplu pridá... a pre mňa hlavné: mne pomôže inak svet vidieť, než dnes zvykom býva.

Stránky

Odoberať Civilizácie