Moje dni plynú v podstate podobne. Vstávam s rozvidnením, hodím kobylke sena, čo ma pekne preberie, potom si ešte ľahnem do teplých kožušín, zahrám sa so svetielkami - všetko je teraz omnoho ľahšie a príjemnejšie ako pred 10timi dňami, asi o pol desiatej obehnem s vedrom vody zvieratá, je totiž celodenný mráz a voda vo vedrách rýchlo zamŕza, tak im ju nemôžem nechávať, potom idem “hádzať drevo“ - nakladať na vlečku - pre centrum - a to aj s odvezením do tretej, potom domov, no piatej zakúriť a znovu zvieratá nakŕmiť a napojiť... denne im venujem 25 minút práce – teraz v zime, v lete omnoho menej - a za minulý rok som mal peňažný zisk 31 tisíc...
17. 12.
Včera som si bol močiť otlaky na plavárni, bazén, parná sauna, vhirpool, podvodná masáž, tobogán, “divoká rieka“, - a to všetko len za 80 korún! Prvých 5 minút som bol nadšený, ďalších 30 rád, ďalších 30 som to vydržal, potom už nie. Celé mi to ako v pitevni pripadalo, biele kachličky, sklo, v saune zavíjal výrobník pary, všetko na čip a automatizované, odľudštené, ešte aj tá voda bola akási neživá... možno som jediný na svete, komu sa to tak zdá, iný možno za tým vidí čistotu, praktickosť, ale ja by som tam rád trošku štrku, piesku, rybičiek, možno i nejakú tú riasu, alebo lístok na hladine... a veru pôjdem na plaváreň zas len keď tam živá voda bude.
A dnes som bol slúžiť metrixu, peniaze míňať, motorovú pílu kupovať, čo ju elektrika ženie, lebo moja staručká už nadobro doslúžila, zuby z kolies jej vypadali, čo aj železné boli.
A celé mi to dnes čudné prišlo: ráno hospodár od dreva traktor od chladu naštartovať nemohol, tak stroj – nakladač, čo je traktorom poháňaný, nenakladá, i akási rúrka na olej mu praskla, to bolo treba dať kdesi pozvárať, potom ďalší traktor zohnať čo ten prvý roztiahne, a ten druhý zas potreboval nabiť batériu, i do mestečka musel gazda autom ísť, aby mu jeho nabíjačku ktosi opravil, a ten nebol doma, lebo sa mu auto pokazilo a bolo treba do opravy... no, dojem môj: na stroje my robíme, život míňame, celé to síce veľmi, veľmi pracovné a snaživé je, ale akési sivé. A taký sme si utkali svet: i ja po meste chodím aby som kúpil - svoju živu dal - za stroj, čo mu o nejaký čas zuby vypadajú, pretože píliť ručne 40 kubíkov dreva - oj, toľko halušiek som ešte nepojedol. A tých 40 preto, že ľudia sa okolo strojov točia celý čas, a potom meditačné centrum potrebujú, aby načisto zmysel života nestratili.
A robím to nie preto, že tie peniaze čo zarobím sú mi viac ako prechádzka na koni, ale nevedia si rady s drevom v centre. Až keď už niet do pece čo položiť, začnú sa po dreve zháňať - väčšinou polosurové donesú, lebo kto by si svoje dobré suché predával? A i to ešte na daždi a snehu nechajú, a mokré ide do pece, a raz toľko ho zhorí koľko by suchého, a tak sa les ešte o polovicu viac drancuje. Tak som si povedal, že sa chvíľu o to budem starať, aby do pecí len suché šlo, kvôli úcte k lesu. Ale aj peniaze mám rád, ale čas strávený vo voľnosti radšej.
Zdroj: vladoblas.estranky.cz
