Na Zemi azda niet podobného miesta, akým je egyptská plošina v Gíze. Každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o históriu a civilizáciu, si je tejto skutočnosti vedomý. Na plošine sa totiž nachádzajú Veľké pyramídy a ich strážca v podobe sochy, Veľká Sfinga.
“Budeme-li chtít vyplnit duchovní vakuum vytvořené tím, čím se věda stala, potřebujeme rozvinout zcela rozdílnou znalostní bázi – takovou, v níž jsou prvořadé hodnoty, etika, osobní rozvoj a duchovní růst. Je důležité říci, že i přes ztrátu duchovních kořenů zůstává věda slušným pokusem objevit nová fakta a potvrdit pravost těch stávajících. Nicméně tak, jako dnešní vědci vyvinuli nástroje k proniknutí tajemství fyzických, vědci budoucnosti vyvinou prostředky k proniknutí až za fyzikální hranice.To znamená vývoj dosud nepoužívaných druhů vnímání – v podstatě naše „vnitřní smysly“ – do té míry, ve které budou tak užitečné v hledání znalostí a porozumění stejně tak, jako našich důvěrně známých pět fyzických smyslů.”
“Chceme-li prožívat a pochopit nefyzické aspekty světa a sebe samých, musíme nejprve vyvinout prostředky, jak to učinit. V praxi to zahrnuje rozvoj a používání forem vědomí, které dřímají u většiny lidí. Skutečný proces probouzení a tréninku tohoto „dodatečného vědomí“ není vůbec lehký. Je to stejně komplexní trénink, jako je to i specifický výcvik v tom, být schopen prožívat to, co možná prožíváme pouze náhodně a zřídkakdy ve formě zvláštní zkušenosti. Pokud bychom takový trénink absolvovali, rozsah našeho vnímání by se značně rozšířil a věřím, že by to změnilo naše životy. Myslím, že stojí za to si zkusit představit některé takové změny.”
Dnešní věda je jako dvousečný meč. Na jedné straně poukazuje směrem k realitě. Na straně druhé nevědomky blokuje naši přímou zkušenost s touto realitou. To vyžaduje trochu vysvětlení. Od doby, co Fritjof Capra v roce 1970 napsal Tao fyziky, bylo napsáno mnoho knih, které popisují nápadné paralely mezi skutečností popsanou moderní fyzikou a skutečností popsanou mystiky. Obě hovoří o vzájemné propojenosti, celistvosti, „tanci energie“ a zásadní roli vědomí. Zároveň však věda vede k blokování určitých druhů reality, protože se omezuje pouze na fyzické poznání. Sleduje a studuje pouze fyzické aspekty světa a lidského bytí.
“Mnohé ústne tradície ako tieto boli podložené miestnymi geologickými dôkazmi, ktoré definujú tri prírodné katastrofy, ktoré zničili Lemúriu pred viac ako 3000 rokmi p.n.l., okolo roku 2100 p.n.l. a v roku 1628 p.n.l. Zatopený les pri Wellingtone v Hutt Valley na Novom Zélande, datovaný do obdobia približne 3100 p.n.l. zodpovedá podobnému zatopenému lesu z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v západnej Európe. Potápači zistili významnú „nedávno“ zatopenú plošinu pri pláži pozdĺž západného pobrežia Austrálie v hĺbke tri až štyri metre pod hladinou mora, ktorá bola tiež predbežne datovaná do obdobia spred približne 5000 rokov.”
Tie najdôležitejšie otázky, ktoré sa môžeme opýtať sú o nás – nie o nás ako jedincoch, ale ako o druhu. Odkiaľ sme prišli? Ako sme sa sem dostali? Otázka, ktorá nás trápila odkedy sa pamätáme znie: “Kde a kedy sme urobili ten krok od divochov k civilizácii?“
“Keď sa pozrieme na tradičné mytológie a starodávne náboženstvá, zistíme, že mnohé predošlé kultúry považovali Slnko a hviezdy za vedomé bytosti – a toto by sa možno dalo považovať za základ astrológie. Bohovia boli spájaní s hviezdami (vrátane objektov na oblohe, ktoré dnes klasifikujeme ako planéty) a starí Egypťania (aby sme uvideli aspoň jeden príklad) dúfali, že sa spoja so Slnkom a hviezdami po svojej smrti. Platón v diele Timaeus (asi 360 pred n.l.) napísal: „A keď [Tvorca] zostrojil celok, rozdelil duše rovnajúce sa svojím počtom počtu hviezd a pridelil jednu dušu každej hviezde...”17”
“Ako však môže mať Slnko a hviezdy vedomie, keď nie sú ani živými organizmami, prinajmenšom nie v zmysle bunkových tvorov založených na báze uhlíka ako my? Všeobecný názor (čo neznamená, že aj správny – všeobecné názory a ”zdravý rozum” sa veľmi často mýlia) je taký, že vedomie a vôľa (aspoň v prírode) sa môžu vyskytovať iba u živých organizmov založených na báze uhlíka, a mnohí ľudia by obmedzili pojem vedomia na ”pokročilé” živé organizmy, ako sú stavovce, cicavce alebo, podľa niektorých názorov, iba ľudské bytosti. Mnohí vedci však tvrdia, že vedomie môže vzniknúť na kvantovej úrovni a nemusí sa obmedzovať len na dôverne známe živé organizmy podobné nám.”
Nejakú dobu študujem naše Slnko, predovšetkým z hľadiska vplyvu nerovnomerného slnečného správania (nerovnomerného z modernej ľudskej perspektívy) na priebeh ľudského rozvoja a civilizácie. Jedným z mojich hlavných záverov je, že posledná doba ľadová skončila náhle okolo 9700 pred n.l. v dôsledku veľkého solárneho výbuchu (alebo série výbuchov). Solárna činnosť je úzko spätá s klimatickými zmenami na Zemi, ktoré majú zase veľký vplyv na život na našej planéte, vrátane ľudstva.
DAVID THRUSSELL (DT): Spomenuli ste dve významné kataklizmatické udalosti – vyhynutie dinosaurov a udalosti mladšieho Driasu. Je možné, že došlo i k ďalším pohromám, o ktorých ešte nevieme?
GRAHAM HANCOCK (GH): Určite prebehli aj ďalšie také udalosti, o ktorých nemáme ani zdanie. Jedinou otázkou zostáva, či ovplyvnili ľudský druh, čo je ďalšou otázkou na preskúmanie. Verím, že z anatomického hľadiska moderní ľudia – ľudia, čo vyzerajú tak ako vy a ja – existujú na Zemi len po dobu asi 200 000 rokov. Môže sa stať, že ďalšie objavy vyprodukujú dôkazy, ktoré preukážu i skoršiu existenciu anatomicky moderných ľudí. Nevylučujem to. Ale v súčasnosti dôkazy smerujú k vzniku našej anatomicky modernej línie dozadu asi takých 200 000 rokov.
