Nejakú dobu študujem naše Slnko, predovšetkým z hľadiska vplyvu nerovnomerného slnečného správania (nerovnomerného z modernej ľudskej perspektívy) na priebeh ľudského rozvoja a civilizácie. Jedným z mojich hlavných záverov je, že posledná doba ľadová skončila náhle okolo 9700 pred n.l. v dôsledku veľkého solárneho výbuchu (alebo série výbuchov). Solárna činnosť je úzko spätá s klimatickými zmenami na Zemi, ktoré majú zase veľký vplyv na život na našej planéte, vrátane ľudstva.
Po solárnych nepokojoch a poruchách, ktoré ukončili poslednú dobu ľadovú a trvali pravdepodobne niekoľko tisícročí, bolo Slnko posledných 8 000 rokov relatívne stabilné, s obdobiami pokoja.1 Napríklad v historických časoch počas Maunderovho minima (približne v rokoch 1645 až 1715) sa zdalo, že Slnko je „vypnuté" alebo latentné (čo sa odrážalo v zriedkavosti slnečných škvŕn), čo na Zemi zodpovedalo stredu obdobia „Malej doby ľadovej" (ktorá trvala celkovo približne medzi rokmi 1500 až 1860). Na konci „Malej doby ľadovej”, v roku 1859, Slnko "grglo" a došlo k dvom výronom koronárnej hmoty (coronal mass ejections, CME) sprevádzané slnečnou žiarou a inou slnečnou aktivitou, ktorá zasiahla Zem. Tieto aktivity sa stali známymi ako Carringtonova udalosť (nazvaná po britskom astronómovi Richardovi Carringtonovi, ktorý pozoroval slnečnú žiaru pred priebehom hlavného úkazu). V tomto čase sa následkom slnečného výbuchu objavili na celom svete neobvyklé polárne žiary, a primitívne telegrafné linky polovice devätnásteho storočia boli preťažené prichádzajúcimi nabitými časticami a sprievodnou geomagnetickou búrkou.
V roku 1859 spôsobil výboj slnečného žiarenia celkovo len o čosi viac ako drobné škody a trochu nepríjemností ľuďom, ktorí využívali telegrafné linky. Ak by sa niečo v rozsahu Carringtonových aktivít stalo dnes, bolo by to niečo úplne iné. Javy podobné Carringtonovým by dokázali vyradiť z prevádzky modernú elektroniku na celom svete a teda aj počítačové systémy, elektrické siete, internet, komunikácie, satelity a mnohé ďalšie zariadenia.2
V dnešnej dobe, teda približne od polovice dvadsiateho storočia, sa Slnko prejavuje čoraz nepokojnejšie, nestálejšie a nevypočítateľnejšie s "výkyvmi nálady". Niečo takéto sa nevyskytlo od solárnych výbuchov, ktoré ukončili poslednú dobu ľadovú. A solárne výbuchy z obdobia približne 9700 pred n.l. a nasledujúcich tisícročí boli pritom rádovo väčšie ako Carringtonova búrka z roku 1859. Pred rokom 9700 pred n.l. sa vyvinuli pokročilé kultúry – teda civilizácia – (o čom dramaticky svedčia archeologické nálezy v oblasti Göbekli Tepe v juhovýchodnom Turecku). Tento raný cyklus civilizácie celkom zničili výbuchy z roku cca 9700 pred n.l. a na tisíce rokov nastal temný vek spôsobený Slnkom (solar-induced dark age, SIDA – akronym, ktorý vymyslela moja manželka Catherine Ulissey), až kým sa civilizácia v období rokov 4000 až 3000 pred n.l. znovu nevynorila v oblastiach ako Mezopotámia a Egypt.
Keby sme mali znova zažiť tieto udalosti – solárne výbuchy, ktoré ukončili poslednú dobu ľadovú – nepochybne by to úplne zničilo našu modernú technologickú civilizáciu. Nastal by návrat do "doby kamennej" a možno aj niečo horšie. Prečo hovorím "niečo horšie"? Pretože v dnešnej dobe existujú stovky jadrových elektrární po celom svete. Ak by na nás v dnešnej dobe zasiahla niečo ako Carringtonova búrka, v oveľa menšom rozsahu ako bol slnečný výbuch, ktorý nastal koncom poslednej doby ľadovej, vyradilo by to z prevádzky drôty elektrického vedenia, čo by ohrozilo chladiace systémy a ostatné súčasti jadrových elektrární a na celom svete by došlo k situácii ako vo Fukušime alebo ešte horšej, keďže by do životného prostredia unikla rádioaktivita a okrem toho by tu boli ďalšie problémy, spôsobené zlyhaním moderných elektronických a elektrických systémov.3
Aká je pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti nastanú udalosti podobné Carringtonovej búrke, alebo aj udalostiam z obdobia roku 9700 pred n.l? Mám také podozrenie, že je veľmi vysoká! Nechcem strašiť, alebo predpovedať katastrofické scenáre, ale existujú dôkazy, ktoré svedčia o tom, že naše Slnko prechádza nestabilným obdobím s veľkými výkyvmi v aktivite.4 Niektorí vedci naznačujú, že aj keď Slnko bolo v posledných desaťročiach veľmi aktívne, v posledných rokoch sa dostalo do obdobia pokoja. Niektorí dokonca tvrdia, že by sme mohli smerovať k ďalšej "dobe ľadovej" (či už k malej alebo veľkej dobe ľadovej).5 Ja osobne to považujem za neplatnú extrapoláciu obmedzených údajov, ktoré máme k dispozícii.
Aktivované Slnko
Je možné, že Slnko opäť prechádza obdobím extrémnej variability, čo sa prejavuje striedaním vysokých a nízkych hodnôt v slnečnej aktivite. To znamená, že by sme z niekoľkých rokov (alebo hoci aj desaťročí) relatívne nízkej slnečnej aktivity nemali vyvodzovať závery, že v bezprostrednej budúcnosti vstúpime do ďalšej doby ľadovej. Slnko môže byť v skutočnosti znova aktívne, okrem toho aj uprostred celkového obdobia relatívnej nečinnosti by mohlo dôjsť k mohutnému solárnemu výbuchu. Carringtonov jav z roku 1859 nastal medzi obdobiami solárneho minima a solárneho maxima počas dosť priemerného slnečného cyklu; na základe krátkodobých analytických metód by bolo nepravdepodobné ju predpovedať dokonca aj s pomocou moderných techník (v tej dobe vedci ani nevedeli nič o modernom koncepte veľkých solárnych výbuchov nikto sa teda ani nepokúšal o takéto predpovede).
Keď sa pozrieme na slnečnú aktivitu z dlhodobejšieho hľadiska posledných 12 000 rokov (zrekonštruovaných z takých údajov, ako sú koncentrácie izotopov v ľadových jadrách Grónska), môj úsudok je taký, že naše Slnko prejavuje úplne rovnaké príznaky extrémnej variability a nerovnováhy, ku ktorým došlo ku koncu poslednej doby ľadovej.6 To znamená, že vo veľmi blízkej budúcnosti by sme mohli zažiť veľký solárny výbuch. V júli 2012 naozaj došlo k mohutnému solárnemu výbuchu, ktorý sa takmer zrazil so Zemou.7 Keby k tejto erupcii došlo iba o týždeň skôr, smeroval by priamo na Zem, a s najväčšou pravdepodobnosťou by zničil alebo poškodil väčšinu našich moderných elektronických a elektrických technológií a infraštruktúry. Ešte aj dnes, o niekoľko rokov neskôr, by sme sa pokúšali znovu vybudovať moderný svet. A k javu z júla 2012 došlo počas nášho súčasného slnečného cyklu8, ktorý bol až doteraz celkovo nezvyčajne tichý, až do tej miery, že (ako som uviedol vyššie) niektorí ľudia predpovedajú čiastočné ukončenie slnečnej aktivity a "mini ľadovú dobu", alebo aj začiatok skutočnej doby ľadovej.
Týmto úvodom sa chcem vrátiť k téme názvu tohto článku: Je Slnko vedomé? Naozaj rozmýšľam, či sme mali len veľké šťastie, že slnečný jav z júla 2012 nemal závažné následky na našu Zem, alebo je v hre aj niečo iné?
-pokračovanie-
›› ROBERT M. SCHOCH, Ph.D., čestný profesor Námornej akadémie Nikola Vaptsarova a člen vedenia fakulty na Bostonskej univerzite, získal titul Ph.D. v geológii a geofyzike na univerzite v Yale. Dr. Schoch je známy svojou ›› prácou na re-datovaní Veľkej Sfingy v Egypte. Na základe svojich geologických štúdií zistil, že pôvod Sfingy sa datuje tisícky rokov pred dynastickým obdobím. Dr. Schoch je autorom technických aj populárnych kníh, vrátane “Forgotten Civilization: The Role of Solar Outbursts in Our Past and Future” (2012). Webová stránka: www.robertschoch.comPoznámky
1. S. K. Solanki, I. G. Usoskin, B. Kromer, M. Schüssler, and J. Beer, 2004, “Unusual activity of the Sun during recent decades compared to the previous 11,000 years”, Nature vol. 431, 1084-1087; G. Usoskin, S. K. Solanki, and G. A. Kovaltsov, 2007, “Grand minima and maxima of solar activity: new observational constraints”, Astronomy and Astrophysics, vol. 471, 301-309.
2. Detailnejšiu diskusiu na túto tému nájdete v: Robert M. Schoch, Forgotten Civilization: The Role of Solar Outbursts in Our Past and Future, Inner Traditions, 2012.
3. Pozri pozn. 2.
4. Pozri pozn. 1 a 2.
5. Anonym, 2015, “Diminishing solar activity may bring new Ice Age by 2030”:
https://astronomynow.com/2015/07/17/diminishing-solar-activity-may-bring..., article dated 17July 2015, accessed 29 October 2016; Zoë Schlanger, 2015,
“An atmospheric scientist explains why that ‘mini ice age’ is bogus”:
www.newsweek.com/mini-ice-age-bogus-global-cooling-climate-change-354632, article dated 17 July 2015, accessed 29 October 2016;
Michael J. I. Brown, 2015, “The ‘mini ice age’ hoopla is a giant failure of science communication”:
http://phys.org/news/2015-07-mini-ice-age-hoopla-giant.html, article dated 24 July 2015, accessed 29 October 2016.
6. See Notes 1 and 2.
7. NASA, 2014, “Near Miss: The Solar Superstorm of July 2012”:
https://science.nasa.gov/science-news/science-at-nasa/2014/23jul_superstorm, article dated 23 July 2014, accessed 29 October 2016; Jason Samenow, 2014,
“How a solar storm two years ago nearly caused a catastrophe on Earth”:
www.washingtonpost.com/news/capital-weather-gang/wp/2014/07/23/how-a-sol..., article dated 23 July 2014, accessed 29 October 2016.
8. Solárny cyklus 24, ktorý začal v roku 2008; je to dvadsiaty štvrtý cyklus zmien magnetickej polarity a minima až maxima na minimá v slnečných škvrnách, pretože astronómovia začali systematicky zaznamenávať a číslovať takéto cykly od roku 1755. Priemerný slnečný cyklus trvá asi jedenásť rokov.
Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/
Preklad: Chrysemis
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Robert Schoch
http://www.miesta.net/robert-schoch
