MÁGOVIA BOHOV: Rozhovor s Grahamom Hancockom III.

DAVID THRUSSELL (DT): Spomenuli ste dve významné kataklizmatické udalosti – vyhynutie dinosaurov a udalosti mladšieho Driasu. Je možné, že došlo i k ďalším pohromám, o ktorých ešte nevieme?
GRAHAM HANCOCK (GH): Určite prebehli aj ďalšie také udalosti, o ktorých nemáme ani zdanie. Jedinou otázkou zostáva, či ovplyvnili ľudský druh, čo je ďalšou otázkou na preskúmanie. Verím, že z anatomického hľadiska moderní ľudia – ľudia, čo vyzerajú tak ako vy a ja – existujú na Zemi len po dobu asi 200 000 rokov. Môže sa stať, že ďalšie objavy vyprodukujú dôkazy, ktoré preukážu i skoršiu existenciu anatomicky moderných ľudí. Nevylučujem to. Ale v súčasnosti dôkazy smerujú k vzniku našej anatomicky modernej línie dozadu asi takých 200 000 rokov.

Máme napríklad kostru z Etiópie, ktorá je 196 000 rokov stará a je nerozoznateľná od anatómie moderných ľudí. Takže tieto pohromy sa udiali už v dobe existencie ľudstva a zasiahli do jeho vývoja. To je dôvodom, prečo je mladší Drias tak fascinujúci, keďže sa nenachádza len v rámci ľudského vývoja, ale je na jeho hrane, na hranici období, v ktorých archeológovia a historici predpokladajú, že ľudská civilizácia vznikala. Doteraz ešte nebrali túto kataklizmu do úvahy a vyhynutie v jej pozadí, ale povedal by som, že akonáhle ju vezmú do úvahy, otvorí sa im priestor ohľadom pôvodu civilizácie.

Došlo taktiež k viacerým ďalším globálnym pohromám s vyhynutím, ktoré sa udiali milióny a tiež miliardy rokov dozadu. Tieto udalosti nastávajú z času na čas a kedykoľvek sa stanú, zresetujú hodiny tejto planéty a život sa zmení v dôsledku týchto dramatických a radikálnych udalostí. Myslím si, že je to len táto nedávna, čo sa udiala pred 12 800 rokmi, ktorá mala na ľudský vývoj priamy vplyv – a aj tak táto nedávna pohroma v rámci modelovania našej minulosti historikmi a archeológmi nebola vzatá do úvahy.

DT: Je možné i to, že mainstreamová veda, médiá, či dokonca verejnosť v určitom zmysle nechcú vedieť o našej histórii ako druhu?

GH: Vyzerá to na určitý druh zasahovania na vládnej úrovni, aby to nebolo priveľmi alarmujúce. Hlavne čo sa týka globálnej pohromy. Každý kto pracoval na poli geológie vie, že upozornenie na pohromu má za následok zúrivú kritiku. Mali sme tu významného geológa J. Harlena Bretza – o ktorého práci som písal v knihe ›› Magicians of the Gods – a ktorý prvý poskytol evidenciu kataklizmatickej záplavy v Severnej Amerike, obzvlášť v severozápadnej pacifickej oblasti, v oblasti s množstvom kanálov, ktorej som sa v tejto knihe intenzívne venoval. ›› J. Harlen Bretz mal úplnú pravdu, ale trvalo to od 20-tych do 70-tych rokov 20. storočia, kým to bolo uznané. Predtým sa stal objektom veľmi nepríjemných urážok, ktoré by slabší muž neuniesol. Nakoniec sa ukázalo, že mal pravdu a spokojne sa dožil až 99 rokov. A keď obdržal ako geológ najvyššie americké vyznamenanie, povedal: „Jediné, čo ľutujem je, že moji nepriatelia sú už mŕtvi a ja nemám nikoho, pri kom by som si to vychutnal.“

DT: Ak skutočne existuje snaha, aby sme zabudli alebo nepoznali históriu, prečo by to tak bolo?

GH: Nie som si istý. Nechcem sa púšťať do úrovne konšpirácií. Myslím si, že je to len tým, ako pracuje ľudská hlava. Vnímame ako zložité predstaviť si určité veci, aplikovať ich na nás. Tu môže dochádzať ku konšpirácii. Musím nad tým trošku pouvažovať v mojej knihe. Nemám rád konšpiračné teórie – je to oblasť, kde sa fakty dostávajú na tenký ľad a špekulácie majú zelenú. Keď vidím, akým spôsobom boli myšlienky o katastrofe systematicky ničené, niekedy po desaťročia, než sa ukázali ako pravdivé – to isté sa aplikovalo mimochodom i na dinosaurov. Najprv tomu žiadny vedec neveril. Luis a Walter Alvarezovci, ktorí s teóriou ohľadom kozmického dopadu pred 65 miliónmi rokov prišli, boli terčom urážok a prenasledovania, ale nakoniec sa ich teória ukázala aj tak pravdivá.

DT: Poznáte prácu Stevena a Evana Stronga v Austrálii?

GH: Poznám Stevena a Evana Strongových. Boli tak milí, že mi minulý rok ukázali množstvo zaujímavých miest v Austrálii. Prechovávam k ním mnoho rešpektu pre ich prácu, pričom mi otvorili oči, čo sa týka záhad Austrálie, ktoré chcem ešte v budúcnosti poobjavovať. Doteraz Austrália v mojom centre pozornosti príliš nebola.

DT: Trpíte niekedy „apokalyptickou únavou“? Vyzerá to totiž ako základná súčasť každého človeka očakávať, že pohroma je už nablízku?

GH: Nie, netrpím „apokalyptickou únavou“, a nechodím navôkol, premýšľajúc o tom, ako je koniec sveta na blízku. Myslím si, že by sme mali venovať viac pozornosti nášmu kozmickému prostrediu. V súčasnosti má ľudstvo veľmi poprehadzované priority. Sme schopní utratiť bilióny dolárov za rok na zbrane hromadného ničenia, pripravené aby jedni zničili druhých a zničili i toto prekrásne a unikátne prostredie – Zem, ktorú nám vesmír odovzdal. Ľudstvo vykazuje všetky známky šialeného druhu v súčasnosti, šialeného a nevedomého druhu, úplne oddaného materiálnej výrobe a spotrebe, nezaujatého duchovnými záležitosťami. Zanedbávajúc túto prekrásnu záhradu, v ktorej sa nachádzame.

Ak by sme mali prevziať zodpovednosť za ľudstvo s vážnosťou, preskúmali by sme bližšie a pozornejšie náš vesmír. V knihe som venoval výraznú pozornosť faktu, že pozostatky veľkej kométy, ktorá spôsobila pohromu pred 12 800 až 11 600 rokmi, sú stále na obežnej dráhe. Nazývajú sa „Tauridy“. Dostávame sa k nemu dvakrát za rok. Ak by sme boli múdrejší, venovali by sme väčšiu pozornosť objektom na obežnej dráhe, ktoré sú v meteorickom roji Tauríd. A keby niektoré z nich, čo znie pravdepodobne, mali v budúcnosti ohrozovať Zem, disponujeme technológiou, schopnosťou odvrátiť takúto hrozbu. Zaujímajú ma teda iba kataklizmatické udalosti budúcnosti v rozsahu, v ktorom sa im vieme vyhnúť a takáto znalosť, umožňujúca predchádzanie, by nám pomohla k ich prevencii, pričom verím, že to je práve táto kozmická hrozba. Je tu tá hrozba, neustále nebezpečenstvo. Najvýznamnejší a najserióznejší astronómovia by s tým úplne súhlasili.

30. júna si pripomíname Svetový deň asteroidov, čo je pokusom venovať pozornosť hrozbám aktuálneho kozmického prostredia a možnostiam s ním niečo urobiť. (Dátum zvolili podľa dňa ›› Tunguzskej katastrofy, pozn. red.). Sme pravdepodobne prvá civilizácia na Zemi, ktorá má schopnosť zasahovať do kozmického prostredia a odviesť alebo odkloniť objekty, ktoré by mohli ohrozovať náš život. Myslím, že by sme na tom boli aj lepšie, keby sme naše zdroje smerovali viac zodpovedne – v súčasnosti míňame množstvo peňazí na nezmyselné vojenské účely – a mohli by sme ich miesto toho úplne venovať na vesmírno-monitorujúce projekty, ktoré by zabezpečili, aby Zem už nikdy viac netrpela takou pohromou ako pred rokmi 12 800 až 11 600. Pokračujeme v ceste šialenstva a bláznenia s našim míňaním na vojenské účely. Spolu so všetkým strachom a nenávisťou, obiehajúcimi svetom v súčasnosti, si musíme uvedomiť, že sme všetci bratia a sestry, sme jedna ľudská rodina a možno práve vyhliadky riešenia spoločných obáv by mohli byť tou veľkou vecou, ktorá nás všetkých spojí.

DT: Je to irónia, že? Že práve teraz tam môže byť zbraň hromadného ničenia padajúca na nás.

GH: Presne tak. Je to možné. Množstvo astronómov (vrátane Billa Napiera) a matematika Emilia Spedicata z Univerzity z Bergama má z Tauríd hlboké obavy. Veria, že sa v nich nachádza množstvo veľkých predmetov, vrátane jedného, ktorý môže mať šírku 30 km, pričom Zem prebieha týmto rojom dvakrát za rok. Určité výpočty poukazujú na to, že môžeme preťať obzvlášť nebezpečné časti tohto roja v priebehu najbližších 30 rokov, alebo podobne. Nič nie je urgentnejšie. Musíme venovať tomuto problému pozornosť. Musíme identifikovať predmety, ktoré ohrozujú Zem a pohnúť s nimi. Všetko, čo môžeme urobiť, je prejaviť vôľu. Disponujeme nutnou technológiou. Ale zatiaľčo chodíme vôkol dokola nenávidiac, bojac sa a podozrievajúc jeden druhého, nevnímame to podstatné. Naše oči sa venujú absolútne nesprávnym veciam.

DT: V tomto s Vami nemôžem nesúhlasiť.

-koniec-

Autor a teoretik ›› Graham Hancock mal významný vplyv na pochopení minulosti ľudstva širšou verejnosťou. Jeho celosvetový bestseller ›› „Fingerprints of the Gods“ (Odtlačky Bohov) z roku 1995 tvrdí, že určitá starobylá, ale mimoriadne vyspelá civilizácia, existovala v praveku a stala sa pramatkou civilizácií ďalších – tých, ktoré už poznáme. Ďalšie knihy, akými sú ›› „Keeper of Genesis“ (spoluautor: ›› Robert Bauval), ›› „Underworld“ (študujúca pozostatky pod vodou, ako dôkaz stratených civilizácií) a iné, ponúkajú nové odvážne teórie, ktoré kontrujú súčasnej mainstreamovej dogme. Hancockova nová kniha ›› „Magicians of the Gods: The Forgotten Wisdom of Earth’s Lost Civilization“ (Mágovia bohov: Zabudnuté povedomie o stratenej pozemskej civilizácii, ›› titul u nás vychádza 11. 8. 2016) – akési pokračovanie jeho knihy „Fingerprints of the Gods“ (Odtlačky Bohov) – zbiera jasné dôkazy, smerujúce k starobylej svetovej kataklizme, spôsobenej devastačnými účinkami meteoritov, ktoré spôsobili zničenie vysoko rozvinutej ľudskej spoločnosti a donútila prežívajúcich, aby začali odznovu. Hancock taktiež prezentuje dôkazy, že Zem môže čoskoro znova čeliť potenciálnym meteoritickým hrozbám. Rozhovor s Grahamom Hancockom v tomto exkluzívnom interview pre New Dawn Magazine viedol David Thrussell.

DAVID THRUSSELL je básnik uväznený v tele vidiečana. Alebo beznádejný romantik ukrytý v pokrútenom ráme temne-elektronického hudobníka. Neskoro v noci Thrussell fantazíruje, že v skutočnosti býva hneď vedľa Hieronyma Boscha v stredovekej Európe a že celú hroznú modernú éru len halucinuje a zároveň trpí akútnou otravou námeľom. Nie sme úplne presvedčení, že to nie je tento prípad. Svet ho pozná (ak vôbec), ako tvorcu zdanlivého množstva obskúrnych nahrávok („Snog“, „Black Lung“ a “Soma among others“) a filmovej hudby. Predtým písal pre “Wax Poetics”, “Fortean Times” a rad ďalších publikácií.

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

exkluzívne.miesta