Na svete sú prvé výsledky infračerveného skenovania Tutanchamonovej hrobky.
Podľa všetkého sa za stenou niečo nachádza.
Egyptské ministerstvo pamiatok – povestné svojím konzervatívnym postojom – pripustilo možnosť, že v Tutanchamonovej hrobke sa nachádza skrytá komora. To pridáva na dôveryhodnosti teórie egyptológa Nicholasa Reevesa, ktorý tvrdí, že hrobka v skutočnosti patrí kráľovnej Nefertiti ukrytej za falošnou stenou.
Pri štúdiu dogonskej kozmológie by sme objavili mnoho aspektov, ktoré by nám umožnili lepšie pochopiť formu a významy staroegyptských hieroglyfov a slov. Pre komparatívnych kozmológov je nemožné prehliadnuť obrovské podobnosti medzi slovami Ogo (meno postavy, ktorá v dogonskej mytológii predstavuje svetlo) a Aakhu (meno egyptského boha svetla) alebo Sigui (pomenovanie dôležitej dogonskej slávnosti) a skhai (egyptské slovo s významom „oslavovať sviatok“). Oporou pri porovnávaní je často samotná kozmológia, ktorá často uvádza druhotné významy dôležitých kozmologických pojmov, ktoré sa logicky neviažu na prvotné významy, takže sa z nich ani nedajú odvodiť.
„Musíš sa naučiť pýtať na všetko. Čakať pred tým ako sa pohneš, obzrieť sa predtým ako vykročíš a všetko pozorovať...“
Nicolas Flamel
Samotný pojem alchýmia označuje pole bádania, ktoré čerpá z rozmanitých vedných disciplín ako chémia, mágia, astrológia, ba dokonca aj teológia. Túto starodávnu a záhadnú vedu obklopujú mnohé tajomstvá, ktoré sa týkajú jej vývoja, predstaviteľov i tajných praktík.
Pozdĺž útesu Badiagara v Mali – južne od rieky Niger a severne od Burkina Faso – žije kmeň Dogonov, samotársky kmeň, ktorý tvorí asi 300.000 ľudí. Navonok sa javia ako primitívny kmeň žijúci z úplného minima – pracujú na cibuľových farmách, ako kováči, tkáči či remeselníci, často sužovaní náročnými podmienkami sahelskej klímy, pre ktorú sú typické štyri mesiace dažďa nasledované obdobím sucha.
Jeden z tých desivejších filmov, čo si pamätám z detstva, je ´Múmia´ (1999) od Stephena Sommersona. Hlavnou postavou v tomto filme bol Imhotep – veľkňaz faraóna Setiho. Samozrejme filmový Imhotep nie je totožný s tým, o ktorom tu píšem. V skutočnosti Imhotep, ktorý nás zaujíma, žil počas Starej ríše, čo je viac ako tisíc rokov skôr než vládol Seti I. Náš Imhotep bol benevolentný a pravdepodobne je v súčasnosti najznámejší ako architekt Stupňovitej pyramídy faraóna Džosera. Okrem toho bol Imhotep aj fyzikom, veľkňazom, konštruktérom, polyhistorom a veľmi dôležitým členom rady faraóna Džosera.
Budeme hovoriť o zaujímavých trojuholníkoch, ktoré však tentokrát možno vytvoriť okolo stredozemného geodetického značenia, konkrétne v okolí Veľkej Cheopsovej pyramídy (CP), ktorá leží na náhornej plošine v Gíze. Na základe toho ich budeme označovať ako Gízske trojuholníky. Západné i Gízske trojuholníky sú dve samostatné, ale vzájomne prepojené sústavy, ktoré vďaka rozličným bodom tvoria akúsi pomyselnú sieť, uzatvorenú sústavu trojuholníkov, pokrývajúcu celú zemeguľu.
Osud Atlantídy, ktorú pohltilo more patrí azda k najznámejším príbehom o stratených mestách. Nie je však jediným – legendy o stratených krajinách či mestách, ktoré zmizli v morských vlnách, pod haldami piesku alebo v bujnej vegetácii nájdeme aj v iných kultúrach. Pozrime sa bližšie na päť legendárnych stratených miest, ktoré sa nikdy nenašli – od prastarej domoviny Aztékov až po mestá plné zlata a bohatstva v útrobách pralesa.
Podľa toho, čo spravil, respektíve v jej hrobke nespravil môžeme predpokladať, že áno.
„Dedičná aristokratka s veľkým srdcom, ktorá oplývala šarmom, dobrotou a láskou...“ hlása nápis pri vstupe do hrobky kráľovnej Nefertari.
O kráľovnej Nefertari, prvej manželke Ramzesa II., vieme veľmi málo. Kráľovské manželstvá v starovekom Egypte mali často za úlohu upevniť vzťahy medzi mocnými rodmi, ktoré sa spečatili krásnou nevestou. Bola teda svadba Ramzesa II. a Nefertari iba politickým ťahom alebo kráľ svoju manželku naozaj miloval?
Pravé vzdelávanie je samo o sebe cieľom, predsa je tiež prostriedkom evolúcie vedomia, pretože zahŕňa svoju vlastnú formu utrpenia.
„Chrám človeka“ môže čitateľa učiť prostredníctvom skúseností Schwallera de Lubicz vyjadrených ako jeho vlastné pochopenie. Naša skúsenosť bude menej bohatá, ale pochopenie sa môže vyvíjať, pretože sa oživujú samotné idey.
Po návratu za ostatními jsem vzrušeně řekl:
„Asi jsme viděli sochu Čtoucího člověka. Musíme ji natočit s maximálním zvětšením a k tomu potřebujeme stativ."
„A pod sochou Čtoucího člověka jsou uloženy hlavní Zlaté desky Lemuřanů, na kterých jsou zapsány Pravdivé znalosti, které mohou od základu změnit život lidstva," pronesl vzletně Selivěrstov.
