Zakázaná archeológia 7. časť: Nejasná evolúcia ľudského rodu III

V súlade s teóriou „out of Africa“ potom človek moderného typu pred nejakými 100.000 až 125.000 rokmi vo veľkých vysťahovaleckých vlnách opustil africké savany a z neznámych dôvodov sa behom niekoľko tisíc rokov rozšíril do celého sveta. V Európe sa objavil až pred približne 35.000 rokmi. I tak existuje rad nálezov, ktoré hovoria proti zažitým predstavám o veľkom africkom sťahovaní národov. Napríklad vedci z austrálskej Národnej univerzity nedávno skúmali kostru starú 68.000 rokov, ktorá bola v roku 1974 nájdená pri Lake Mungo v štáte Nový Južný Wales. Analýza zvyškov DNA priniesla prekvapivé výsledky. Podľa genetických rozborov obsahoval skelet také formy DNA, ktoré sa v Afrike nevyskytujú – ale nemajú ich ani „moderní“ domorodí obyvatelia Austrálie. Takzvaný „Mungo man“ teda nemôže byť príbuzný s oným Homo sapiens, ktorý kedysi opustil africký kontinent.

Nemenej podivuhodné poznatky priniesli náročné výskumy talianskej genetičky Silviany Santachiara-Benerecettiovej: Podľa nej nezačalo víťazné celosvetové ťaženie Homo sapiens sapiens pred 125.000 rokmi, ako sa dosiaľ predpokladalo, ale len pred 50.000 rokmi. Senzačné zistenie je založené na genetických analýzach ľudí z päťdesiatich etnických skupín z celého sveta. Podľa jej výpočtov vyrazila z juhoafrickej buše na ďalekú púť skupina len približne dvoch tisíc osôb. Veľmi malý pôvodný počet ľudských jedincov vysvetľuje i to, prečo je dnešné ľudstvo v porovnaní napríklad so šimpanzmi geneticky iba málo rozmanité. Nezávisle na talianskej bádateľke dospel k prakticky rovnakým údajom i americký výskumný tým.

Vďaka svojmu vyspelejšiemu intelektu zatlačili „rozumní“ ľudia už behom niekoľko málo tisíc rokov všetkých ostatných hominidov. Potom vývoj prudko pokračoval: od výrobcov primitívnych kamenných nástrojov, zberačov a lovcov po usadených poľnohospodárov, spracovateľov kovov a nakoniec až k matematicky nadaným staviteľov pyramíd a odvážnym cestovateľom okolo sveta.

Trochu nás zaráža, že ľudstvo a jeho civilizácia sa na mnoho stoviek miliónov rokov trvajúcich dejinách planéty Zeme podieľa len nepatrným časovým úsekom. Čo sa dialo ešte pred 10.000 až 50.000 rokmi? Obývali zemeguľu v dobách ľadových naozaj len nie príliš vyspelé tvory?

Rovnako záhadné je to, čo bolo spúšťacím impulzom pre technologické vynálezy moderného ľudstva. Odkiaľ sa vzal ten geniálny prielom, ktorý viedol ku kultúrnemu vzostupu človeka? Je moderný človek nutným výsledkom evolúcie, alebo vznikol iba náhodou?

Americký antropológ Dr. Richard Klein zo Stanfordskej univerzity dospel k zaujímavým názorom. Podľa neho muselo pred 50.000 rokmi dôjsť ku genetickej zmene v mozgu raného afrického človeka. Bol doslova „pretvorený na rozumnú bytosť“. Len tak je možné vysvetliť, prečo sa nakoniec na Zemi presadil nepočetný húf len niekoľko stoviek ľudí.

Otázkou však zostáva, čo onen genetický „veľký tresk“ na počiatku nášho rodokmeňa vyvolalo. V tejto chvíli nastupujú fantastické tézy, ktoré sa opierajú o celosvetovo rozšírené legendy. Obsahovo tvrdia všetky to isté: Z nebies na zem zostúpil „boh“ alebo „bohovia“. Nebešťania sa zblížili s vtedajšími ľuďmi, splodili s nimi deti, respektíve stvorili človeka podľa svojho obrazu, a nakoniec mu vdýchli vedomie, poskytli dar reči a písma. Prívrženci tejto takzvanej PALEO-SETI hypotézy (paleo znamená dávny, SETI je skratka programu „hľadanie mimozemských inteligentných foriem života“) predpokladajú, že „bohovia“ boli v skutočnosti zástupcovia vyspelej galaktickej civilizácie, ktorí kedysi v minulosti navštívili Zem a zasiahli do vývoja človeka.

Zástancom tejto hypotézy je nemecký bádateľ, germanista a spisovateľ Peter Fiebag. Tvrdí: Ak sa na staré mýty pozrieme modernými očami, sú ľudia v podstate genetickými a pedagogickými projektmi, ktoré v porovnaní s celkovým vývojom boli realizované hekticky a naraz na celom svete. Najmodernejšie vedecké poznatky neprehliadnuteľným spôsobom korešpondujú s obsahom mytologických legiend. „Zázračným vnuknutím“ bola skupinka niekoľko sto hominidov v krátkej dobe zmenených na moderného človeka. Nejednalo sa o postupné premeny v priebehu nespočetných generácií, ale o skutočne bleskový zásah!“

Došlo k evolúcii v skúmavke? Kozmické súvislosti tejto témy môžu konvenčne uvažujúcich vedcov naozaj šokovať, ale dejiny vzniku človeka zostávajú jednou z najnapínavejších kapitol histórie. A budú ňou tak dlho, dokiaľ bude vo veľkej evolučnej skladačke chýbať niekoľko rozhodujúcich kúskov.

Rovnako neznáma je naša budúcnosť. Akým smerom sa bude ľudstvo uberať? Bude náš život naprogramovaný v biochemických laboratóriách genetikov, ktorí dokážu naše gény opravovať alebo úplne meniť? Kam mieri zázrak ľudskej evolúcie? Možno von do hlbín vesmíru, kde nájdeme nové priestory, keď nám začne byť Zem malá. Alebo budeme kvôli politickej neschopnosti a nutkaniu k sebazničeniu nasledovať osud dinosaurov?