Největší část proslulých drahocenných pohřebních darů nalezených v hrobě faraóna Tutanchamona je uchovávána v káhirském Egyptském muzeu. Méně se však již ví, že poklad nevyčíslitelné hodnoty obsahuje také některé neobvyklé předměty. Patří k nim například tři stříbrné a bronzové „trumpety". Přesněji řečeno, záhada se skrývala jen v jedné z nich. Když totiž byly roku 1954 trumpety čištěny a probíhala jejich konzervace, zkusili do ní pracovníci fouknout.
„Čo ste robili v Južnej Amerike?“ zaujímalo policajtov.
Odpovedal im Gerhard Vysoky: „Som hydrológ a vezieme z Ekvádoru do Viedne minerálnu vodu určenú na ďalšie skúmanie.“
„A čo vy? Tiež ste šiel pre vodu?“
„Nie, zháňal som podklady pre svoju výstavu.“
„Akú výstavu?“ pýtal sa zvedavo policajt.
„Bude to vlastne pokračovanie projektu „Unsolved Mysteries“ z minulého roku.“
„Čože? Vy ste autor?“ divil sa policajt a hneď nadšene pokračoval: „To bolo fantastické! Bol som tam dvakrát. Naozaj perfektné! Objavil ste v Južnej Amerike zas niečo nové?“
Čo si pod tým máme predstaviť? Údajne sa o ňom hovorí už v starých sanskritských spisoch a v ďalších mýtoch. Stredovekí alchymisti pokladali „zlatú vodu“ za dokonalý liečebný prostriedok. Pri pravidelnom užívaní tohto elixíru života sa údajne uvoľňovala zázračná sila, ktorá dokázala oživovať a dopĺňať vyhasnutú životnú energiu. Tiež liečila všetky choroby. Narazili sme v La Mane na prameň predlžujúci život? Samozrejme sme to chceli zistiť.
V súlade s teóriou „out of Africa“ potom človek moderného typu pred nejakými 100.000 až 125.000 rokmi vo veľkých vysťahovaleckých vlnách opustil africké savany a z neznámych dôvodov sa behom niekoľko tisíc rokov rozšíril do celého sveta. V Európe sa objavil až pred približne 35.000 rokmi. I tak existuje rad nálezov, ktoré hovoria proti zažitým predstavám o veľkom africkom sťahovaní národov. Napríklad vedci z austrálskej Národnej univerzity nedávno skúmali kostru starú 68.000 rokov, ktorá bola v roku 1974 nájdená pri Lake Mungo v štáte Nový Južný Wales. Analýza zvyškov DNA priniesla prekvapivé výsledky. Podľa genetických rozborov obsahoval skelet také formy DNA, ktoré sa v Afrike nevyskytujú – ale nemajú ich ani „moderní“ domorodí obyvatelia Austrálie. Takzvaný „Mungo man“ teda nemôže byť príbuzný s oným Homo sapiens, ktorý kedysi opustil africký kontinent.
"S každým ďalším nálezom a poznatkom sa ukazovalo, že neandertálec patrí skôr do spoločnosti súčasných ľudí než opíc. Dokázal vyrábať šperky, pochovával svojich mŕtvych, staral sa o chorých, budoval chyže z mamutích kostí, dokázal hovoriť a muzicíroval na flauty zhotovené z kostí. Síce sa vyznačoval typicky nižším čelom, masívnou bradou a plochým zátylkom, ale keby ste ho stretli na ulici oblečeného v rifliach, asi by ste si ho vôbec nevšimli. Objemom svojho mozgu dokonca predčil súčasného človeka. Inteligenciou sa neandertálec modernému Homo sapiens sapiens takmer alebo možno úplne vyrovnal. Genetické analýzy kostrových zvyškov urobené v roku 1997 však jasne preukázali, že neandertálec napriek všetkým zhodným znakom NEBOL praotcom dnešného človeka."
Stopy po existencii obrov a ďalšie skamenené záhady jasne naznačili, že tradičná predstava o našej minulosti má značné medzery. Evolučná teória nedokáže všetky artefakty, ktoré sa na našej planéte vyskytujú, uspokojivo vysvetliť. Ledačo sa stráca v temnote milióny rokov vzdialených epoch, alebo je v jasnom rozpore s doterajšou náukou o vývoji druhov. Ľudia sa o svoj pôvod vždy zaujímali. Naši predkovia hľadali odpoveď na túto otázku už v počiatkoch všetkých civilizácií. Odkiaľ sme prišli? Kde sa nachádzala kolíska ľudstva? Kedy sa inteligentný človek vydelil z radov opičích primátov?
„Skamenené pozostatky ľudí, ktoré nezapadajú do evolučnej teórie, musia byť kategoricky prehlasované za falzifikáty. Ak by bol čo i len jeden taký nález uznaný za autentický, nejednalo by sa o slávnu výnimku z pravidla, ale zrútili by sa všetky naše predstavy o histórii ľudstva a planéty.“
Dr. Zillmer
Prehistorické lesy sa zmenili na uhlie. Žili v nich už vtedy ľudia? Usporadúvali lovy na dinosaurov? Paleontológovia proti takej možnosti vystupujú so všetkou rozhodnosťou. Avšak vedľa skamenených ľudských šľapají je k dispozícii dlhý rad ďalších dokladov podporujúcich vyššie uvedenú domnienku.
Pátranie v Južnej Amerike nás posunulo o poriadny kus dopredu. Vo svojej práci som potom pokračoval vo Viedni. A zrazu všetko prebiehalo úplne hladko. Celé dni sme viedli telefonické rozhovory a nadväzovali užitočné kontakty. Vedci sľubovali, že sa na niektoré objekty pozrú a analyzujú ich. Zahovorili sme si výstavné priestory v podzemných priestoroch starobylého škótskeho kláštora Schottenstift a pripravili tlačovú konferenciu. Dôkladne sme premysleli design a architektúru výstavy a zverili sme ich realizáciu do osvedčených rúk Koichi Sasakiho z Tokia, ktorý pre nás následne vytvoril úchvatné kulisy.
Svet okolo nás sa prudko mení a učebnicové poznatky, platné ešte pred pár rokmi, dnes vyvracia nové poznanie, a to v mnohých oblastiach. Vari najvýraznejšie sa to prejavuje v oblasti fyziky, medicíny, ale aj v pohľade na našu dávnu minulosť a existenciu rozumných bytostí na našej planéte. Mnohí čitatelia nám píšu, kde možno získať ďalšie informácie o knihe Zakázaná archeológia autorov Michaela Crema a Richarda Thompsona. Nečudujem sa im, pretože táto kniha protirečí doterajším archeologickým dogmám, podľa ktorých súčasný človek, homo sapiens sapiens, obýva Zem sotva stotisíc rokov. Na toto tvrdenie akademickí vedci hľadia s určitým podozrením. Právom? Pozrime sa na tvrdenia spomínaných autorov. Cremo a Thompson tvrdia, že na Zemi už pred miliónmi rokov existovala vysokovyvinutá civilizácia.
„Zástancovia klasickej archeológie sa pýtajú: Ak v prehistorických dobách existovala technicky vyspelá civilizácia, prečo sme po nej dosiaľ nenašli ani stopu? Ale áno, stopy sme našli už dávno! A možno ich objavíme ešte omnoho viac, ak budeme pripravení po nich pátrať.“
Louis Pauwels
Na celej zemeguli sa občas na denné svetlo dostávajú neobvyklé relikty. Historici a archeológovia sa ich snažia správne zaradiť, interpretovať a pochopiť, aké stopy a svedectvá nám vlastne naši predkovia zanechali. Mozaika svetových dejín sa skladá z množstva malých úlomkov, ktoré sa musia správne poskladať. Pozostatky stavieb je možné časovo i kultúrne zaradiť, najrôznejšie artefakty je možné analyzovať, nezrozumiteľné písma sa darí rozlúštiť a vyhynutým jazykom sa dá porozumieť.
