Už v praslovančine boli slová duch a duša podobne, ako dnes a pochádzajú z toho istého koreňoslovného (etymologického) základu. Duša súvisí so slovom duch a dýchať, ale zaujímavé je i podobne znejúce slová pre svetlo, pálenie a svietenie (dagati – páliť, svietiť). V každom prípade tak, ako už najmenej dvetisíc rokov máme slová duch a duša a na ich podstate sa nič nezmenilo, tak aj na sviatku duší a duchovna predkov – Na dušičky – sa v podstate takmer nič nezmenilo.
Naša kultúra je spätá so Zemou. Zem je naša živiteľka. Zo Zeme prijímame potraviny, vodu. Zem je hĺbkovo spätá s kultúrou, ľudovou i modernou, i s našim najzákladnejším hospodárstvom. Preto by tento vzťah ku krajine a Matke Zemi mal byť dôležitou súčasťou základného, i mediálneho vzdelávania.
Historia est Magistra Vitae (História je učiteľka života...)
Hudobník, publicista a vedomec Žiarislav nám v rozhovore predstavuje pôvodnú slovanskú kultúru a rodné duchovno v kontexte sviatkov, zvykov a rituálov. Väčšina ľudových sviatostí, ktoré boli úzko spojené s prírodnými živlami, bola umelo prekrytá cirkevnými a štátnymi sviatkami. Pôvodný očistný, či duchovný rozmer sviatkov bol zastretý ortodoxnými hodnotami oficiálneho náboženstva, či politického systému. A nie je tomu ináč ani dnes. Aj o tom je Žiarislavove posolstvo pre súčasnosť.
Tento film odsúdili (nielen) americkí konzervatívni pravičiari, ale tiež aj liberáli, ktorým asi vadí vo všeobecnosti národnooslobodzovací boj, v ktorom sú domorodcom načisto ľahostajné rifle a kokakola. A asi im vadí aj spoločenské (skupinové) vedomie (podľa nich je to len nevedomie) prírodných mimozemšťanov. No a obul sa do toho - čo čert nechcel (alebo chcel?) - aj Vatikán.
"Sme natoľko duchovne skolonizovaní, že keď niekto vytiahne jadrové témy našej kultúry, tak to vyzerá ako podozrivá exotika. Pravdaže, sú aj univerzálne témy, z ktorých sa však stali klišé, ako spievať o láske, potom ešte o láske, a nakoniec o láske. To sa môže. Môže sa spievať aj o búchaní, chlastaní, grcaní, to sa ešte môže. V krásnej piesni, ktorá by už dnes nemohla „rotovať“ - „Balada o poľných vtákoch“, je napríklad spomenutý údel Kainov, teda prvok kresťanskej mystiky, ktorá je bežná. Takisto ako v „Neobzerajte sa pani Lótová“. To nikomu nevadí. Čo je teda až také čudné na tom, že sa v mojich textoch mihne tu dobrodruh a rebel Popolvár, inde Svarogov Slncový kôň, Rod, Lada, Vesna, Perún, alebo divice tancujúce na krížnych cestách."
Keď sa rozvinula spotrebná pakultúra do dnešnej slaboduchej podoby, vo chvíľach takmer beznádejných pre ľudí prírodne uvedomelých, našli sme stopy predkov načiarané na tvári Matky Zeme. Letecké snímkovania rok čo rok umožňujú objaviť ďalšie obradné kruhové miesta ohraničené kruhovou palisádou, sústredenými zemnými valmi a priekopami. V zemi slovenskej sú ich desiatky. Keď sa pozrieme na Zem očami vtákov, vidíme samé štvoruholníkové stavby a parcely. Je príznačné, že v dobách slobody prírodného duchovna to boli kruhy, ktoré stelesňovali celostnejší - kruhovejší pohľad našich predkov na svet.
