Rozhovor s mladým gazdom o pestovaní starej odrody raže, pšenice dvojzrnky a iných plodín, a hlavne o pestovaní a spracovaní ľanu...
Miroslav Švický začína uverejňovať články v tlači tesne po prevrate koncom roku 1989 o slovenskej kultúre a dejinách. Od roku 1995 píše reťazce článkov “Žijeme v období duchovného otroctva” (4 diely) a “Návrat Slovienov” (12 dielov) v časopise Zmena. V roku 1997 mu vychádza prvá kniha – upravené prepisy prednášok “NÁVRAT SLOVENOV – slovenské prírodné vedomie a viera”. Kniha vyvoláva vlny ohlasov a zakladá neformálne združenie známe ako Rodný kruh.
Veľkonočná oblievačka je zvyk prastarý. Nie je prejavom nadradenosť mužov nad ženami, ako sa niektorí mylne domnievajú. Veď na Turíce (máje) pre zmenu gazdiné oblievali mládencov, čo roznášali máje. A to tiež nebol prejav nadradenosti. Podobne, ako aj oblievanie prvého oráča a pluhu. Voda je v pôvodnom duchovne znakom novej sily, očisty a znovuzrodenia, ktoré má nastať po úmornej zime. Živel vody prenáša svoje čarovné vlastnosti na devy a ženy.
Ku vzdelávaniu môžeme postupovať podobne, ako ku strave. Buď sa o to vôbec nezaujímame a prijímame všetko čo je v lacnejšej, či pohodlnejšej ponuke, alebo sa snažíme vyberať s ohľadom na zdravý vývoj. Vedomý výber, vedomé vzdelávanie nie je až tak časté, ako by bolo dobré pre osoby a pre spoločnosť.
V dávnej dobe predkovia verili, že keby nesvätili slnovraty, sviatky, keby nerobili obrady a nedávali by sviatočné obetiny, svet by sa zrútil, zanikol by jeho poriadok. Slnovrat by nenastal, nastalo by obdobie noci a svet by tápal v temnote a neporiadku.
