Byl vánoční svatvečer. Večer před nocí, kdy svatý Mikuláš naděluje dárky do punčochy. Brownovi ze sousedního domku byli na večeři u Jonesových. Brown s Jonesem zůstali po jídle sedět u stolu nad vínem a nad ořechy. Ostatní odešli nahoru. "Co dáváš klukovi k Vánocům?" zeptal se Brown.
Už v praslovančine boli slová duch a duša podobne, ako dnes a pochádzajú z toho istého koreňoslovného (etymologického) základu. Duša súvisí so slovom duch a dýchať, ale zaujímavé je i podobne znejúce slová pre svetlo, pálenie a svietenie (dagati – páliť, svietiť). V každom prípade tak, ako už najmenej dvetisíc rokov máme slová duch a duša a na ich podstate sa nič nezmenilo, tak aj na sviatku duší a duchovna predkov – Na dušičky – sa v podstate takmer nič nezmenilo.
Dnes je Mikuláša. Je pritom zaujímavé sledovať, ako sa vyvinulo naše chápanie tohto sviatku – spomienky na sv. Mikuláša, biskupa z maloázijského, vtedy ešte Grékmi obývaného, mesta Myra (dnes je to turecké mesto Demre). Pre väčšinu ľudí je tento deň akousi prípravou na Vianoce, avšak nie po duchovnej stránke, ale skôr po tej materiálnej. Obchody sa predháňajú, ktorý na svojich pultoch vystaví viac gýčových čokoládových „Mikulášov“ alebo čertov.
Chlapci, mládenci a chlapi si za čias mladosti mojej starej matky (ešte v rokoch 1930) robili počas adventu stolček a nesmel mať ani jeden kovový klinec. Verilo sa, keď si ho vezmú na polnočnú omšu, tak uvidia pred oltárom všetky domáce bosorky obrátené zadkom k oltáru. Či niekto nejakú bosorku videl, to som sa nedozvedela ani od otca, ktorý taký stolček robil zopár krát. Stolčeky potom používali pri dojení kôz a kráv a samozrejme že poslúžil "zvedavcom" na sedenie počas polnočnej omše, lebo kostol bol vždy doslova "natrieskaný" a chodili na polnočné omše takmer všetky školopovinné deti, ktoré mali svoje miesto hneď pred oltárom, aby na ne pán farár dobre videl aj s kostolníkom a mohol ich upozorniť, ak sa nevhodne správali a rušili. Na Vianoce chodili do kostola aj tí, ktorí počas roka "nemali čas", tzv. "ROČÁCI".
Keď povieme Mikuláš, ktorý k nám pravidelne chodí 6. decembra, hneď si predstavíme veselého chlapíka s bielou bradou, vysokým klobúkom, ktorý je odetý v dlhom červenom kaftane. V skutočnosti vyzeral celkom inak. Údajne mal hnedé oči, širokú bradu a čelo. Výšku mal 168 cm a podľa výskumov naozaj mal bielu bradu a vlasy, čo bolo u duchovných v čase jeho života štandardom. Tvár sv. Mikuláša vizualizovali vedci z univerzity v Manchestri. Vychádzali z pozostatkov, ktoré vykopali v 50-tych rokoch minulého storočia v meste Bari v severnom Taliansku.
Už starí Slovania mali mnoho sviatkov, ktoré boli dňami oddychu a zábavy a zároveň im pripomínali večný kolobeh prírody. Ich sviatočné dni vychádzali z kolobehu roka a ak by sme ich znázornili graficky tak by vytvorili dve sústredné kríže v kruhu pričom jeden by bol o 45 stupňov pootočený. Štyri hlavné sviatky boli oslavou slnovratov a rovnodenností a medzi nich umiestnili priamo do stredu ďalšie štyri sviatky, ktoré ich dopĺňali. Pravdaže existovali ešte aj iné sviatky, ktoré však už nevychádzali z kolobehu roka.
Satan zvolal celosvetové zhromaždenie démonov. Vo svojom úvodnom prejave povedal: 'Nemôžeme kresťanom zabrániť, aby chodili do kostola. Nemôžeme im zabrániť, aby čítali Bibliu a poznávali pravdu. Dokonca im nemôžeme zabrániť ani v tom, aby si vytvorili dôverný vzťah so svojim Spasiteľom. Nechajme ich teda, nech si chodia do kostola.'
"Dnes je medzinárodný deň žien. Deň, ktorý veľa ľudí vníma nepochopene a na základe toho ho odsudzujú alebo ním dokonca pohŕdajú. Veľa ľudí to pokladá za akýsi prežitok dôb minulých. Prvý krát bol oficiálne oslávený 28. februára 1909. Odvtedy sa opakoval každý rok, vtedy však ešte bez pevného termínu. Väčší význam nadobudol vďaka OSN v roku 1945. Uznaný je vo väčšine sveta a vôbec nejde o výmysel “totalitného strašiaka”. Korene má už v 19. storočí v usa. Množstvo ľudí ho dnes vníma ako nejaký prežitok alebo možno niektorí ako hlúposť. Ja na ňom nevidím nič zlé a každý rok obvolám/obpíšem ženy v mojom okolí lebo viem, že im to urobí radosť a ja som rád, že som ich mohol potešiť. Niektoré síce reagujú v duchu rozčarovania, čo to robím za hlúposť. Je to podľa mňa len neinformovanosťou o tom, čo medzinárodný deň žien znamená. Médiá nemajú potrebu to objasniť, nie je to významná udalosť, ktorá by im prihriala polievočku a tak to upadá. Ako veľa iných pekných vecí. Ja prajem všetkým ženám všetko naj a hlavne pekný celý dnešný deň:)"
Slovenská kráľovná ľudovej piesne...