Je smutnou pravdou, že správa o odchode ľudí, s ktorými sme si boli blízki alebo ich poznali, nás väčšinou zastihne nepripravených. Filozofickou otázkou, na ktorú „Memento mori!“ starých Rimanov odpovedá výrečným imperatívom tak neostáva, iba to, či vôbec možno byť na toto pripravený, ale aj to, či sa to napokon prihodí aj nám samotným a táto správa spôsobí zármutok tým, ktorí nás poznali.
Mulder a Scullyová prenasledujú mutanta Eugene Toomsa, ktorý sa vždy po troch desaťročiach preberá z anabiózy, aby spáchal vraždu a zmocnil sa pečene svojej obeti, ktorú vzápätí pojedá. Stav, ktorý umožňuje Toomsovi perzistovať po celé desaťročia má najbližšie k biologickému termínu hibernácie, nazývanej tiež anabióza. Aká je vlastne jej podstata?
Podľa Jacquesa Vallée si svojho času podzemné civilizácie osvojili rozľahlé podzemné územie – vrátane ťažko dostupných miest v Írsku (v horách Wicklow neďaleko Dublinu), na Islande, vo Francúzsku, Taliansku i Švajčiarsku. Pod Európou sú stovky, možno tisíce podzemných tunelov, pôvod ktorých zostáva záhadou. Tento typ chodieb sa nazýva „Erdstall“. Sú úzke od 1 do 1,2 m na výšku a okolo 60 cm na šírku.
Čas od času nadšenci, študujúci neobvyklé javy, hlásia objavy záhadných podzemných chodieb a miestností. Ufológovia ich jednoznačne chápu ako podzemné základne UFO. No oficiálna veda priznáva len toľko, čo prešlo skutočným vedeckým výskumom (ako v podzemnom meste Derinkuyu v Turecku). Avšak nemožno viniť vedu ako takú. Mnoho z veľkolepých tvrdení o tuneloch a podzemí zostáva bez skutočných dôkazov.
Agentku Danu Scullyovú pridelia k agentovi Foxovi Mulderovi, aby dohliadala na jeho metódy pri vyšetrovaní neobjasnených prípadov FBI. Ich prvou spoločnou akciou sa stáva pokus o objasnenie série záhadných úmrtí niekoľkých stredoškolákov, ktorú otvára únos dievčaťa objaveného až ako mŕtvolu v horách severozápadného Oregonu a s dvoma zvláštnymi škvrnami na zápästí. Pilotný príbeh naviac začína upozornením, že dej bude vychádzať zo skutočných udalostí. O tom však môžme celkom pokojne pochybovať, hoci fenomén únosov do UFO (abdukcia) má svoje reálne, i keď doposiaľ veľmi málo známe pozadie.
Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.
K najlegendárnejším strateným mestám patrí bezpochyby Eldorádo, ktoré sa od nepamäti považovalo za mesto plné zlata, striebra, drahých kameňov a mohutných impozantných stavieb. Toto bájne mesto hľadali generácie dobrodruhov, cestovateľov, archeológov a rôznych nadšencov z celého sveta, no zatiaľ sa ho nikomu nepodarilo nájsť.
Rovnako ako pri tunguzskej udalosti, súčasne s prvou explóziou leteli na to isté miesto z rôznych strán ďalšie sféry. Videlo ich veľa svedkov.
“Po prvom zásahu, ktorý vychýlil meteorit z kurzu, preč od obývaných oblastí, sa ďalší „terminátori“ priblížili a začali metodicky ničiť zvyšky vesmírneho narušiteľa. Toto bol dôvod, prečo bolo počuť viacero úderov.”
Ubehli desaťročia, keď v tom 26. februára 1894 preletel oblohou nad západnou a východnou Sibírou meteorit vo výške približne sto kilometrov. Trajektória bola rovnaká ako v prípade tunguzského objektu z roku 1908.
Správy očitých svedkov deštrukcie meteoritov nad Sibírou v rokoch 1984 a 2002 “sférami terminátormi” podporujú výpovede svedkov tunguzskej explózie v roku 1908 a staroveké legendy. Nepriamym dôkazom je aj chemické zloženie mikrosférul nájdených v rašeline na mieste katastrofy. Pre meteoroidy sú nezvyčajné a sú obzvlášť bohaté na alkalické prvky.
