Veda

“Keď sa pozrieme na tradičné mytológie a starodávne náboženstvá, zistíme, že mnohé predošlé kultúry považovali Slnko a hviezdy za vedomé bytosti – a toto by sa možno dalo považovať za základ astrológie. Bohovia boli spájaní s hviezdami (vrátane objektov na oblohe, ktoré dnes klasifikujeme ako planéty) a starí Egypťania (aby sme uvideli aspoň jeden príklad) dúfali, že sa spoja so Slnkom a hviezdami po svojej smrti. Platón v diele Timaeus (asi 360 pred n.l.) napísal: „A keď [Tvorca] zostrojil celok, rozdelil duše rovnajúce sa svojím počtom počtu hviezd a pridelil jednu dušu každej hviezde...”17

“Ako však môže mať Slnko a hviezdy vedomie, keď nie sú ani živými organizmami, prinajmenšom nie v zmysle bunkových tvorov založených na báze uhlíka ako my? Všeobecný názor (čo neznamená, že aj správny – všeobecné názory a ”zdravý rozum” sa veľmi často mýlia) je taký, že vedomie a vôľa (aspoň v prírode) sa môžu vyskytovať iba u živých organizmov založených na báze uhlíka, a mnohí ľudia by obmedzili pojem vedomia na ”pokročilé” živé organizmy, ako sú stavovce, cicavce alebo, podľa niektorých názorov, iba ľudské bytosti. Mnohí vedci však tvrdia, že vedomie môže vzniknúť na kvantovej úrovni a nemusí sa obmedzovať len na dôverne známe živé organizmy podobné nám.”

Nejakú dobu študujem naše Slnko, predovšetkým z hľadiska vplyvu nerovnomerného slnečného správania (nerovnomerného z modernej ľudskej perspektívy) na priebeh ľudského rozvoja a civilizácie. Jedným z mojich hlavných záverov je, že posledná doba ľadová skončila náhle okolo 9700 pred n.l. v dôsledku veľkého solárneho výbuchu (alebo série výbuchov). Solárna činnosť je úzko spätá s klimatickými zmenami na Zemi, ktoré majú zase veľký vplyv na život na našej planéte, vrátane ľudstva.

Do modernej tradície tento scenár vstúpil ako nočná mora planéty Zem: veľký asteroid alebo kométa, alebo roj malých úlomkov kométy zasiahne Zem a spôsobí vážnu katastrofu. Vedci si myslia, že majú dôkaz o existencii roja úlomkov kométy, ktorý do našej planéty narazil približne 11 000 rokov p.n.l. a zabil tisícky ľudí, spustil malú dobu ľadovú a vyhladil mnohé veľké zvieratá.

Úžasným objavom vedci potvrdili, že náramok, ktorý sa našiel na Sibíri má 40 000 rokov. Týmto sa stal najstarším šperkom aký bol kedy objavený a archeológovia boli prekvapení, aký je sofistikovaný. Náramok sa našiel na nálezisku nazývanom Jaskyňa Denisovan na Sibíri, blízko pri ruskej hranici s Čínou a Mongolskom. Našiel sa pri kostiach vyhynutých zvierat ako napríklad chlpatý mamut a ostatných artefaktoch datovaných do obdobia spred 120 000 rokov.

Nastupující umělá inteligence startuje ve společnosti větší revoluci, než jakou způsobil příchod strojů v 18. a 19. století. Jenže když se kácí les, létají třísky - a o tom, kdo bude lesem a kdo třískou, se začíná rozhodovat právě teď.
"V posledních několika málo letech udělal vývoj umělé inteligence obrovský skok," konstatuje komentátor Wall Street Journal a bývalý šéf výzkumu vývojových strategií v IBM Irving Wladawsky - Berger. "Je ironií, že zatímco ještě nedávno se mnohým zdál být pomalý, nyní se jeho rychlosti obávají a varují před ní."

Za všepronikající skutečnost mnoho vědců dnes pokládá fyzikální vakuum, které bylo mylně vykládáno a prezentováno v minulosti jako prázdnota, kde nic nemůže existovat. Výzkum posledních let tento obraz změnil.

Ukázali sme len malú časť cenných historických relikvií uložených v Egyptskom múzeu. Tak ako expozícia múzea aj naša správa o nej sa bude postupom času dopĺňať novými a novými podrobnosťami, ktoré nás zanesú do čias veľkého starovekého Egypta.

Archeológ Persis B. Clarkson z univerzity vo Winnipegu povedal: „Predstava, že naši dávni predkovia boli schopní zorganizovať tak veľký počet ľudí potrebných pre výstavbu obrovských objektov – ako bolo vytvorenie geoglyfov v Kazachstane, núti archeológov hlboko prehodnotiť povahu a načasovanie sofistikovanej rozsiahlej ľudskej organizácie ako jedinej, ktorá predchádzala usadlej a civilizovanej spoločnosti.”

Egyptské múzeum pamiatok v Káhire vlastní jedinečnú historickú zbierku starovekých egyptských artefaktov. Kolekcia postupne získavala dnešnú podobu od konca 19. storočia. Zaslúžil sa o to jeden z prvých egyptológov svetového rangu Auguste Mariette, známy svojimi veľkými objavmi v Sakkáre, Memfise, Abydose, Dendere, Edfu, Deir el-Bahrí, Tanise a Jebel Barkale. Auguste Mariette bol za svoje zásluhy v oblasti archeológie a egyptológie povýšený do hodnosti pašu egyptskými úradmi. V roku 1859 dostal povolenie vystavovať svoje nálezy budove v Káhire, ktorá bola špeciálne skonštruovaná na tieto účely.

Stránky

Odoberať Veda