Spoločnosť-Krajiny-Národy

"Je mi veľkou cťou, že môžem hrať úlohu pri uvádzaní tohto diela. Prihovára sa môjmu intelektu lekárky a doktorky, zatiaľ čo oslovuje tiež najhlbšie túžby mojej duše. V dnešnej dobe sme zaplavovaní knihami New Age, ktoré nám hovoria, ako máme meditovať, vizualizovať, byť vnímaví alebo správne jesť. Pre mňa je to jasným znamením toho, že náboženstvo a tiež moderná veda, bolestne zlyhávajú. Súčasne sme preťažovaní dátami z informačnej revolúcie, avšak my sami sa prepadáme hlbšie do ignorancie a temnoty. Čím viac sme do toho zapojení, o to menej racionálne fungujeme."
Barbara G. Koopman, M.D., PhD.

Mám přítele. Jmenuje se Lobankov. Je ve své přirozenosti nesmělý, a proto během rozhovoru často klopí oči a dívá se na zem. Jednou, když jsem se stal bezděčným svědkem Jurova nepříjemného rozhovoru na téma svatba, všiml jsem si věty vyřčené jeho snoubenkou:
„Podívej se mi do očí, Juro! Proč klopíš oči, ty snad něco skrýváš?!" „Proč chce po Lobankovi, aby se jí podíval do očí?" napadlo mě najednou. „Zřejmě chce v jeho očích přečíst to, co neřekl slovy..."

Priaznivcom praslovanských dejín iste nie je neznáma téma záhadných nápisov, ktoré sú vytesané do skál. Na Slovensku ich poznáme niekoľko. Súčasná veda sa im nechce venovať, pretože ich považuje za podvod (napríklad nápis na Velestúre je vydávaný za naivný pokus romantikov 19. storočia zdôvodniť, že Slovania - Slováci sú na svojom území už večité veky). Ja som však zatiaľ nepočul a nečítal vedecké zdôvodnenie prečo by mali byť nápisy falošné, išlo skôr o pocitové odmietnutie: „Nechceme sa tým zaoberať, je to blud!“

Jsem typický vědec - výzkumník a celý můj život je zasvěcen bádání na poli struktur a biochemie lidských tkání s jejich následným využitím jako transplantátů v oční a plastické chirurgii. Nejsem nakloněn filozofii. Spatně snáším společnost lidí, kteří mají sklon k nadpozemským myšlenkám, senzibilitě, čarodějnictví a jiným zvláštnostem. Každoročně provádím 300-400 náročných operací a zvykl jsem si hodnotit výsledky vědeckých výzkumů podle jasných a konkrétních parametrů: ostrosti vidění, konfigurace obličeje atd. A navíc jsem produktem komunistické země a ať jsem to chtěl nebo ne, byl jsem vychováván propagandou k ateizmu a uctívání Lenina, i když jsem na komunistické ideály takřka nikdy upřímně nevěřil. Náboženství jsem nestudoval.

Slyšeli jste už o Spoluspotřebitelství? Je to idea, která brzy změní náš svět. Tvrdí to magazín TIME, který zařadil spoluspotřebitelství mezi 10 idejí, které radikálně změní svět v nejbližším období. Rozumnou volbou dneška již není vlastnit ale sdílet. Jak se dále píše v článku magazínu, jednoho dne se podíváme zpět na 20. století a budeme se divit, proč jsme vlastnili tolik věci.

Zavrela sa ďalšia kniha života. Kniha, ktorú napísal Milan Vavro. Výtvarník, maliar, karikaturista, animátor, ilustrátor, klasik slovenského kresleného humoru zomrel 9. decembra 2011 vo Vyšných Hágoch. Jeho meno niekoľko desaťročí neodmysliteľne patrilo k legendárnemu satiricko-humoristickému týždenníku Roháč, ktorému vdýchol svoju pečať kvalitnej obrázkovej tvorby, rozdávajúcej dobrú náladu, ktorá mu nikdy nechýbala.

Už na prvý pohľad sa líšia od iných slovenských pohorí. Sú najmenšími veľhorami na svete, no zároveň najvyšším a najsevernejším pohorím v celom 1 400-kilometrovom oblúku Karpát. Vysoké Tatry. Za svoju rozmanitosť a krásu, ale aj ostrý, skalnatý a členitý tvar vďačia činnosti ľadovcov, ktoré ich formovali pred mnohými tisícročiami.

Vychádzajúc z poznatkov predchádzajúcej kapitoly (http://www.miesta.net/clanok/oknom-historie/slovensko-na-ptolemaiovej-ma...) môžeme na vyznačenom území Slovenska na Ptolemaiovej mape hľadať staroslovenské hradiská. Ak stotožníme Ptolemaiove pomenovania so súčasnými mestami, stredovekými hradmi alebo so zaniknutými hradiskami, prepíšeme históriu prvých písomných zmienok slovenských miest do čias Ptolemaia, teda do roku 50 po Kristovi. Ak však chceme použiť výraz staroslovenské hradiská, budeme si musieť ozrejmiť pojem Germán, nakoľko je všeobecne známe, že v tomto období obývali Slovensko kmene germánske...

6 hlavných prirodzených povinností ženy. 64 zručností, ktorými by mal disponovať každý muž i každá žena. Do plnoletia (dosiahnutia 12-tich rokov) nosili deti ochranný odev ušitý z oblečenia svojich rodičov, poznačeného biopoľami svojho otca a matky. Po dovŕšení 12 liet volchvi vykonávali obrad menorečia, počas ktorého im Rodní Bohovia dávali skutočné mená ich duší namiesto láskavých detských prezývok, ktoré im dávali rodičia pri narodení. Dorastenci, ktorí podstúpili obrad menorečenia sa stali členmi spoločnosti.

Zdá sa, že nie všetky zmienky o obroch sú len z ríše rozprávok...

Stránky

Odoberať Spoločnosť-Krajiny-Národy