Ale človek môže vo svetle týchto ideí preskúmať moderný socio-vedecko-technologický stav sveta a vyvodiť predbežné závery týkajúce sa hodnoty učení Pradávnych. História vedy demonštruje, že zriedka budujeme na veľkých objavoch predchádzajúcich generácií vedcov.
Egyptskí králi Neskorej doby radi s nostalgiou spomínali na zašlú slávu svojich predchodcov, na časy, keď faraóni vládli ako bohovia a budovali kolosálne pyramídy, ktoré navždy zmenili panorámu Egypta.
Neskorú dobu (747-332 p.n.l.) však charakterizuje chaos spôsobený inváziami, dobytím, spätným vydobytím a ďalšou inváziou. Sotva v tejto dobe nájdeme obdobie, kedy by si nejaký zahraničný vládca nerobil nárok aspoň na časť Egypta.
„Antropokozmická náuka [trvá na tom, že] každý rastlinný a živočíšny druh predstavuje stupeň v evolúcii vedomia...“
Človek je mikrokozmom makrokozmu.
„Takže Vesmír je inkarnovaný v človeku a nie je ničím iným, než potenciálnym Človekom, Antropokozmom.“
Počas 40. rokov 13. storočia sa škótsky kronikár Walter Bower snažil sledovať históriu škótskeho ľudu od najskorších čias. Výsledkom tejto snahy bolo vytvorenie prehľadu škótskej histórie, Scotichronicon. Snáď jedným z najudivujúcejších tvrdení, ktoré Bower vo svojom Scotichronicone učinil je, že škótsky ľud boli vlastne potomkovia starovekých Egypťanov, a dokázal sledovať ich rodokmeň až k dcére egyptského faraóna, ku Scote.
Je všeobecne známe, že starovekí Egypťania sa nesmierne zaujímali o posmrtný život a robili všetko, čo mohli, aby zaopatrili zosnulých. Pohrebné predmety boli pochovávané spolu s mŕtvymi aby im poskytli v posmrtnom živote ochranu a obživu.
“Nedávne objavy v DNA výskumoch však pridali k overeným archeologickým nálezom súčasný scenár, ktorý je už ťažšie odmietnuť.”
Napriek týmto legendám, až donedávna bolo veľmi málo silných akademických dôkazov spájajúcich Írsko s dolným Stredomorím. Avšak v decembri 2015 sa to zmenilo.
Keď sa hovorí o starovekom Egypte a Írsku jedným dychom, zvyčajne je výsledkom gúľanie očami, zdvorilá zmena témy, či poznámky o pseudohistórii a New Age táraninách. Aspoň to bývalo zvykom. Nedávne objavy v DNA výskumoch však pridali k overeným archeologickým nálezom súčasný scenár, ktorý je už ťažšie odmietnuť.
Okrem popísaných pokladov sa našiel aj alabastrový sarkofág. Našiel sa opretý o jednu zo stien komory a bol zapečatený. 3. marca 1927 ho výskumníci otvorili a zistili, že v ňom nie je žiadna múmia.
Za úspechom veľkých staviteľov pyramíd, akými sú Snofru a Chufev (Cheops), stojí žena. Bola jednou z najdôležitejších žien Starej ríše (cca 2686-2181 pred Kr.) a majiteľkou veľkolepej hrobky plnej pokladov.
Hetepheres I. bola manželkou faraóna Snofrua (vládol cca 2613-2589 pred Kr.), matkou Chufeva a starou mamou Džedefreho, Chefréna a kráľovnej Hetepheres II. Jej titulmi sú: Matka kráľa, Matka dvojakého kráľa, Hórova služobníčka a dcéra boha z jeho vlastného tela. Jej vydajom za Snofrua sa spojili dve kráľovské línie.
“Kráľovský palác Natakamaniho a kráľovnej Amanitore bol v Džebel Barkal. Stal sa jedným z najväčších objavov spojených s kráľom a kráľovnou. Bol vykopávaný mnoho rokov a stále prináša mnoho nových informácií o tomto období.”
