Jedným z dôvodov, prečo si ľudstvo dodnes neuvedomilo úroveň starobylých znalostí, je nesprávne čítanie hieroglyfov a piktografov. Najdôležitejšie aspekty vedomostí, prenášané kňazmi z generácie na generáciu, boli zaznamenané skôr prostredníctvom symbolov než slov. Piktograf môže obsahovať niekoľko úrovní informácií (významov). Samotné symboly obsahovali i zmysel celého učenia doktríny, zatiaľ čo vyjadrenie jedinej myšlienky niekedy zaberie celé zväzky kníh. Navyše verbálne záznamy prenechávajú priestor pre nesprávne interpretácie a manipulácie.
“Táto kompozícia jasne ukazuje, že na obežnej dráhe Zeme (tretia od Slnka) sa pohybujú DVE planéty: Zem a druhé teleso. Slnko hľadí na Zem, ktorej veľkosť (hmota) je menšia ako veľkosť druhej planéty za Slnkom. Nachádza sa diametrálne oproti nám, za Slnkom, takže ju nemôžeme vidieť! Egypťania evidentne hľadali spôsob ako zachovať túto informáciu získanú od bohov Neferu na večné časy.”
Tento krásny reliéf kráľovnej Teje zachránili pred istým zničením vykrádači hrobiek. Áno, čítate správne; zachránili ho vykrádači hrobiek, nie pred vykrádačmi hrobiek!
Po mesiacoch čakania, niekoľkých tlačových konferenciách a veľkých očakávaniach, stúpenci hľadania dvoch ďalších komôr v hrobke Tutanchamona dostali informácie, ktoré možno nechceli vedieť. Zdá sa, že veci sú na mŕtvom bode a môže to tak ostať na dobu neurčitú. “Tut-mánia“ alebo dokonca “Nefertiti-mánia“ boli tak blízko!
Howard Carter by sa zrejme potešil správam z dnešnej tlačovej konferencie týkajúcej sa posledných prieskumov Tutanchamonovej hrobky. O čom bola reč? Minister starožitností doktor Khaled El Anany vyhlásil, že posledné výskumy priniesli povzbudzujúce výsledky, no je nevyhnutný podrobnejší prieskum.
Teje bola „veľká kráľovská manželka” ekvivalentu Ľudovíta XIV. v starovekom Egypte – Amenhotepa III. Jej syn Achnaton bol príčinou jedného z najväčších škandálov v priebehu faraónskej doby v Egypte. Bola taktiež babičkou Tutanchamona a Ajeho sestra. Stala sa jednou z najvplyvnejších žien starovekého Egypta, aj keď jej meno i tak po stáročiach upadlo do zabudnutia.
Niektoré výskumy sa v okolí pyramíd v Gize rozbehli už r. 1909. Pri vykopávkach sa objavila podzemná chodba v podobe dláždeného chodníka s dĺžkou 450 m, šírkou 22 m a s rôznymi odbočkami, vedúcimi na povrch. Iné odbočky spájali jednotlivé objekty popod zem. Klaus-Ulrich Groth, duisburský advokát a výskumník v oblasti pyramíd objavil túto informáciu v knihe Henriho S. Lewisa La Prophézie symbolique de la Grande Pyramide, ktorá bola vydaná len vo francúzštine. V nej sa píše: 
Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca IV, riadku 1 až 17. Táto časť zodpovedá Dynastii 6 až 7/8. Obsahuje dva súčty: jeden pre túto sekciu a jeden kumulovaný s predchádzajúcou skupinou. Je zvláštne, že pisár turínskeho papyrusu alebo jeho zdroja cítil potrebu rozlišovať kráľov do 5. dynastie a tých od 6. do 8. dynastie, len aby ich na konci zlúčil dohromady v osobitnom zhrnutí.
Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou pyramídového komplexu v Gíze, okrem toho, že kóduje mnohé fyzikálne a matematické konštanty ako aj veľkosť Zeme, Mesiaca a je astronomicky orientovaná je aj fakt, že sa nachádza presne na priamke najdlhšej kontinuálnej masy zemského povrchu (t.j. masa zemského povrchu, ktorá nie je predelená morom či oceánom) a “napodiv” delí túto priamku v pomere zlatého rezu - Fí (1:1,1618)...
„Tvoja ruka v mojej ruke,