Egyptologická literatúra je rozsiahla, utápa sa však v -izmoch: ›› skepticizme, ›› relativizme, ›› materializme, ›› prezentizme, ›› obskurantizme a ›› scientizme. Napriek tomu však niektoré teórie vo “vonkajších kruhoch” dávajú zmysel, vlastne dávajú väčší zmysel, než konvenčné teórie.
Ľudstvo tak zostarlo, že zabudlo na časy keď bolo ešte mladé a pôvod človeka je zahalený tajomstvom. Podľa konvenčných poznatkov bolo ľudstvo v minulosti primitívne a potom sa veci začali vyvíjať, pokiaľ sa ľudia nedostali zo štádia barbarstva a nestali sa múdrejšími a schopnejšími. Nový dôkaz však naznačuje niečo iné – že na úsvite svojej histórie bolo ľudstvo možno vedecky a technologicky oveľa ďalej, než by očakávali moderní ľudia.
Pred 2200 rokmi pár šikovných etruských rúk vytvoril dosku, ktorá sa stala kľúčom k tejto pozoruhodnej civilizácii. Tento jedinečný bronzový artefakt je známy ako Tabula Cortonensis a okrem toho, že pomohol pri dešifrovaní strateného jazyka – ak čítate medzi riadkami – obsahuje aj nevypovedané tajomstvá etruskej civilizácie.
Pred viac ako dvetisíc rokmi písal Platón o Atlantíde – prehistorickej civilizácii, ktorá údajne existovala deväť tisíc rokov pred jeho érou, čiže viac ako jedenásť tisíc pred našou. Slávny filozof spomína civilizáciu s technológiami na úrovni doby bronzovej, ktorá sa nachádzala na „ostrove Atlantída“ niekde blízko Stredozemného mora v Atlantickom oceáne.
Exkurzy do hlbokej histórie Zeme sú výletmi, na ktorých sa tisícročia mihajú ako krajina za oknom uháňajúceho vlaku. Väčšinou sa na to zabúda, ale pri posudzovaní reálnosti legiend je to dôležitý prvok. Aj tak často spomínaná Potopa prebiehala v niekoľkých fázach. Reálne bolo dosť času na prípravu pre všetkých ochotných načúvať hlasu múdrych. Kňazi Atlantídy o blížiacej sa katastrofe vedeli a svoj ľud včas varovali...
Väčšina ľudí už počula o stratenom kontinente Atlantída. Ale niektorí poznajú aj legendárny stratený kontinent Lemúria a polomýtickú krajinu Kumari Kandam. Počuli ste však už o kontinente Mauritia? Táto pevninská plocha formovala časť Madagaskaru a Indie a vedci hovoria, že zvyšok kontinentu dnes leží pod hladinou Indického oceánu.
„Zatiaľ čo našu pozornosť zaujali hlavne historické črty Ozarku, najzaujímavejší objav sa podaril starému samotárovi a naturalistovi, ktorý viac ako 10 rokov žil v jaskyni blízko miesta, kde sme stanovali. „Otec“ Riggins trávil čas tým, že kopal v zemi, ktorá kedysi tvorila podlažie mnohých jaskýň. V hĺbke takmer jeden meter našiel pozostatky kostier niekoľkých obrov, vrátane takmer dokonalej lebky, ktorá sa v mnohých aspektoch líši od lebky dnešného druhu. Keď sa dali dokopy všetky časti, kostra bola dlhá približne 3 m. Riggins poukázal aj na hieroglyfy na Palisádach, ktoré by mohli byť staré tisíce rokov.“
Roku 1884 narazili dělníci v kamenolomu u jezera Managua v Nikaragui tři metry pod prastarou geologickou formací v pískovcové vrstvě na otisky lidských chodidel. Přibližně ve stejné době byl poblíž Carson City v Nevadě objeven v břidlicové vrstvě otisk podrážky a v roce 1938 narazili geologové v Berey (Kentucky) ve 250 milionů let staré vrstvě na lidské stopy.
Na základě geologických analýz bylo zjištěno, že kameny jsou tvořeny silně zuhelnatělým andezitem, sopečnou horninou z mezozoika (geologický středověk planety Země), starou 220 milionů let, a tudíž o 160 milionů let starší než samy Andy. Celý dosah těchto nálezů si uvědomíme až tehdy, srovnáme-li jejich domnělé stáří s běžně přijímanou vývojovou teorií. Pokud bychom celé posuzované období zhustili do časového úseku jediného roku, vyšel by nám následující obrázek:
Skúmanie pyramíd, ktoré vídame v rôznych kútoch našej planéty naznačuje, že ich charakteristika sa zdá byť len útržkom kedysi jednotných poznatkov o stavaní pyramíd. V priebehu storočí a tisícročí sa tieto znalosti postupne vytratili. V dnešných časoch, kedy bezohľadné reštaurovanie zmazáva aj posledné zachované stopy, sa zbieranie zachovaných úlomkov a ich spájanie javí ako jediná šanca, posledný pokus čo i len čiastočne oživiť dávne vedomosti.
