ARCHEO

Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.

Největší část proslulých drahocenných pohřebních darů nalezených v hrobě faraóna Tutanchamona je uchovávána v káhirském Egyptském muzeu. Méně se však již ví, že poklad nevyčíslitelné hodnoty obsahuje také některé neobvyklé předměty. Patří k nim například tři stříbrné a bronzové „trumpety". Přesněji řečeno, záhada se skrývala jen v jedné z nich. Když totiž byly roku 1954 trumpety čištěny a probíhala jejich konzervace, zkusili do ní pracovníci fouknout.

Nie je možné, aby som tu citoval nesmierne množstvo poznatkov uverejnených v súvislosti s geometricko-astronomickými interpretáciami celého pyramídového komplexu či jednotlivých stavieb a ich rozmerov. Tiež k mysticko-astrologickým vysvetleniam bolo povedaného a v publikáciách rôznej kvality napísaného už dosť, aby som sa pokúsil toto rozsiahle spektrum informácií zovšeobecniť (dúfajúc, že čitateľ má aspoň základné údaje preštudované) a najmä poukázať na niekoľko nových objavných poznatkov, ku ktorým som sa akosi intuitívne dopracoval pri štúdiu a analýze materiálov.

Nechajme nekonečné spory o tom, či smú byť mýty a legendy hodnovernými prameňmi a radšej poctivo analyzujme dostupné zdroje dávnoveku z hľadiska Pokroku. Môžu byť často kontroverzné a oficiálne neuznané materiály zdrojom ozajstného Poznania? ÁNO. Takže sa už nebudeme prieť, či Atlantída jestvovala alebo nie, ale skúsime si z jej príbehu vziať ponaučenie. PREČO ZANIKLA?

Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.

Vo viacerých článkoch venovaných téme Velestúrskeho nápisu, ale i v rozhovoroch s kremnickými znalcami som sa stretol s tvrdením, že Križko, Klemens a ďalší slovenskí národovci asi nemajú pravdu, pretože tam - na Velestúre boli, a nápis skúmali dvaja chýreční „odborníci“ až z Viedne, a tí sa vyslovili, že nápis je falošný. Táto téma si zaslúži rozbor, preverenie týchto informácií, preto som jej venoval, a zistil som zaujímavé skutočnosti. Predovšetkým treba uviesť viac informácií o odbornosti týchto znalcov.

Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.

Ukázali sme len malú časť cenných historických relikvií uložených v Egyptskom múzeu. Tak ako expozícia múzea aj naša správa o nej sa bude postupom času dopĺňať novými a novými podrobnosťami, ktoré nás zanesú do čias veľkého starovekého Egypta.

Archeológ Persis B. Clarkson z univerzity vo Winnipegu povedal: „Predstava, že naši dávni predkovia boli schopní zorganizovať tak veľký počet ľudí potrebných pre výstavbu obrovských objektov – ako bolo vytvorenie geoglyfov v Kazachstane, núti archeológov hlboko prehodnotiť povahu a načasovanie sofistikovanej rozsiahlej ľudskej organizácie ako jedinej, ktorá predchádzala usadlej a civilizovanej spoločnosti.”

Egyptské múzeum pamiatok v Káhire vlastní jedinečnú historickú zbierku starovekých egyptských artefaktov. Kolekcia postupne získavala dnešnú podobu od konca 19. storočia. Zaslúžil sa o to jeden z prvých egyptológov svetového rangu Auguste Mariette, známy svojimi veľkými objavmi v Sakkáre, Memfise, Abydose, Dendere, Edfu, Deir el-Bahrí, Tanise a Jebel Barkale. Auguste Mariette bol za svoje zásluhy v oblasti archeológie a egyptológie povýšený do hodnosti pašu egyptskými úradmi. V roku 1859 dostal povolenie vystavovať svoje nálezy budove v Káhire, ktorá bola špeciálne skonštruovaná na tieto účely.

Stránky

Odoberať ARCHEO