Alexandra Veľkého usmrtilo bodnutie komára, Henricha VIII. genetická porucha a na syfilis zomrelo po objavení Ameriky viac ľudí ako bolo obetí v druhej svetovej vojne.
Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali chod histórie a prispievali k jej prekvapujúcim obratom. Dedičné choroby, epidémie, zranenia a ich úspešné či neúspešné liečenie tak ovplyvňovali bytie sveta v minulosti oveľa viac, ako si dnes dokážeme pripustiť.
„Strešné okno“ zachytávajúce slnečné svetlo v deň Slnovratu v starobylom írskom kamennom monumente Newgrange možno nie je 5000-ročným astronomickým zariadením, ale má len 50 rokov. Okienko na streche tejto veľkej stavby vpúšťa svetlo vychádzajúceho Slnka do hlavnej komory dlhšie než 17 minút, a to v dňoch medzi 19. a 23. decembrom.
Pred 2200 rokmi pár šikovných etruských rúk vytvoril dosku, ktorá sa stala kľúčom k tejto pozoruhodnej civilizácii. Tento jedinečný bronzový artefakt je známy ako Tabula Cortonensis a okrem toho, že pomohol pri dešifrovaní strateného jazyka – ak čítate medzi riadkami – obsahuje aj nevypovedané tajomstvá etruskej civilizácie.
S Newgrange je spojených veľa záhad. Mnohé írske mýty zapísali kresťanskí mnísi približne pred tisíc rokmi. Niektoré z týchto textov obsahujú opisy Newgrange, vrátane: “Mac an Og's brugh s vynikajúcim prístupom”, “ten brugh s mnohými svetlami” a “brugh Boyne s bielym vrcholom”. Ak k zosunu mohyly došlo v dobe bronzovej ako nám hovoria archeológovia a pritom sa biely kremeň, ktorý zdobil jej prednú stranu zosunul až na zem, kde ho zakryli padajúce kamene a okruhliaky, sú tieto mýtické pripomenutia spomienkami na Newgrange ako vyzeral vo vzdialenej minulosti?
Pri východnom pobreží Drogheda, približne 30 míľ severne od írskeho hlavného mesta Dublinu, ležia pozostatky obrovskej prehistorickej monumentálnej krajiny. Newgrange a jemu podobné miesta v komplexe 
Žijeme v dobe mocného vzostupu túžby po Pravde, ktorá ako svoju odvrátenú tvár prináša i neskutočné množstvo hlúpostí. Vznikajú opozičné tábory a navzájom sa častujú nelichotivými nálepkami. A viete čo? Vyzerá to, že sa príliš nemýlia ani na jednej strane...
Pred viac ako dvetisíc rokmi písal Platón o Atlantíde – prehistorickej civilizácii, ktorá údajne existovala deväť tisíc rokov pred jeho érou, čiže viac ako jedenásť tisíc pred našou. Slávny filozof spomína civilizáciu s technológiami na úrovni doby bronzovej, ktorá sa nachádzala na „ostrove Atlantída“ niekde blízko Stredozemného mora v Atlantickom oceáne.
Exkurzy do hlbokej histórie Zeme sú výletmi, na ktorých sa tisícročia mihajú ako krajina za oknom uháňajúceho vlaku. Väčšinou sa na to zabúda, ale pri posudzovaní reálnosti legiend je to dôležitý prvok. Aj tak často spomínaná Potopa prebiehala v niekoľkých fázach. Reálne bolo dosť času na prípravu pre všetkých ochotných načúvať hlasu múdrych. Kňazi Atlantídy o blížiacej sa katastrofe vedeli a svoj ľud včas varovali...
K tejto otázke ma priviedlo nedávne haló ohľadne “odbornej knihy, v ktorej sa nevedno ako, ocitli fotky nahých žien”. Samozrejme sa to neobišlo bez šteklivých komentárov na rôznych archeo fórach. Nakoniec sa z toho vykľula tzv. 
Väčšina ľudí už počula o stratenom kontinente Atlantída. Ale niektorí poznajú aj legendárny stratený kontinent Lemúria a polomýtickú krajinu Kumari Kandam. Počuli ste však už o kontinente Mauritia? Táto pevninská plocha formovala časť Madagaskaru a Indie a vedci hovoria, že zvyšok kontinentu dnes leží pod hladinou Indického oceánu.