Brien Foerster sa narodil v Rochesteri (Minnesota, USA), ale vyrástol na západnom pobreží Kanady. Peru sa stalo jeho ďalšou hlavnou oblasťou záujmu. Stal sa z neho odborník na megalitické stavby Južnej Ameriky a predĺžené lebky. Svoj čas delí medzi Paracas, Peru a Cusco.
Snahy o studium esoterických tradic u kultur jako je starověký Egypt nebo Indie mohou být někdy složité, protože dochované důkazy nemusí vždy vést k definitivnímu výkladu. Ironií situace je, že ačkoliv většina z toho, co nám přišlo z těchto tradic, přežilo převážně protože to bylo původně vytvořeno z kamene, existuje poměrně málo věcí, které můžeme skutečně považovat za „vytesané do kamene.“ Situace je je ještě horší v místech jako starověká Čína, kde události, které se nastaly kolem roku 3000 př. n. l., jsou často známy především z textů, které byly zapsány až kolem roku 300 př. n. l. a tudíž nechávají prostor pro zdravou akademickou debatu. A tak je klíčovým úkolem pro badatele jako jsem já, najít způsoby jak pevně „ukotvit“ interpretace, které naše výzkumy vyžadují, abychom dělali.
“Chrisovu druhú knihu s názvom „Stratené technológie starovekého Egypta: Vyspelé strojárstvo v chrámoch Faraónov“ vydalo vydavateľstvo Inner Traditions – Bear&Company v júni roku 2010. V tejto knihe sa Chris sústreďuje na dôležitý aspekt svojho výskumu zameraného na výrobné schopnosti starovekých Egypťanov a prostredníctvom svojho inžinierskeho oka čitateľom odhaľuje predtým prehliadané vlastnosti egyptskej staviteľskej a výrobnej „mágie“.”
Vedecká expedícia vedená profesorom Ernstom Muldaševom vo Veľkej Británii a Írsku dokázala dospieť k záveru, že tri prstene Elfov opísané v „Silmarillione“ a „Pánovi prsteňov“ vytvorili nový život, prenášajúc živé bytosti z tajomného nehmotného sveta do nášho hmotného sveta. Podľa vedcov bolo na tomto území postavených mnoho starobylých pamiatok. Ako sa predpokladalo, nielen ľudia, škriatkovia a hobiti sa zhmotnili, ale aj... draci.
Archeológovia a historici objavili veľa zaujímavých nálezov, ktoré stále čakajú na logické vysvetlenie. Ak by sme našli odpovede, príbeh človeka by sa zrazu javil v úplne inom svetle. Ak budú nasledujúce fakty podložené dôkazmi, civilizácia by mohla byť oveľa staršia.
“Črty Ramzesovej tváre dokazujú, že v jej vzhľade bol využitý geometrický protokol. Je vidieť, že jemné obrysy tváre na jednej strane sa presne zhodujú s obrysmi tváre na strane druhej, čo je výtvorom nástroja riadeného skôr strojovým zariadením než ľudskou rukou. Na tvári sa dajú rozoznať stopy po náradí a tiež chyby, ktoré sa museli ďalšou prácou opraviť, a tak sú niektoré črty až príliš zdôraznené. Všetky prvky Ramzesovej tváre sú svedectvom vyspelého náradia a metód, ktoré tvorcovia používali.”
Chris Dunn
V roku 1994 vytvoril historik Pavel Dvořák s režisérom Gejzom Kendy a scenáristom Petrom Vrchovinom cyklus krátkych dokumentov o významných udalostiach najstaršej histórie Slovenska.
Táto časť je venovaná hradiskám z mladšej a neskorej doby bronzovej (Detva-Kalamárka, Zádielske hradisko, Pohanský vrch pri Horných Plachtinciach, Istebné a Tupá skala pri Vyšnom Kubíne)
“Dovtedy svoje mýty a v nich zachytené dejiny odovzdávali ústnou tradíciou, ktorá sa zdala nezničiteľná. Preto nevniesli do abecedy ani to svoje „A“, či iné písmeno počiatku a keď z nebies zostúpili na zem, zabudli, spolu s väčšinou svojich mýtov, význam dávnych symbolov, ktoré boli dokladom o ich duchovnom bohatstve...”
V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyka a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu – kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát.
Pohled do pozůstalosti zpětně usvědčil autora jednoho z největších archeologických objevů 20. století ze systematického podvádění a vytváření podvrhů. Jméno James Mellaart dnes něco řekne zřejmě jen pár čtenářům, ale během jeho „patnácti minut slávy“ v 60. letech šlo snad o jednoho z nejznámějších archeologů světa. V té době by ho možná v proslulosti bylo možné srovnat s podstatně starším Heinrichem Schliemannem, tedy objevitelem Tróje.
