Teraz sa rodia nové deti.
Sú iné, aj keď sa to navonok nezdá.
Som len jedným z nich, jedným z prvých.
Ľudstvo sa mení.
Otvára sa viac pre duchovno. Všetky dnešné deti môžu zostať v spojení so svojou podstatou. Malé deti plačú, lebo žiť na tejto planéte je veľmi ťažké. Bábätko sa snaží komunikovať telepaticky, ale nefunguje to, je to tu veľmi husté; vidí všetko, aj to zlé, aj to dobré, falošné aj pravdivé.
Mnozí z nás si z dětství odnášejí zážitky, kdy bychom si byli přáli, aby vztah rodičů k nám byl láskyplnější. A někteří z nás si tyto šrámy traumatických zážitků nesou v sobě a dál se tím odmítáním trápí. Tyto události nám mohou připadat tak neodpustitelné, že se nás ego pokouší přesvědčit, abychom si to odmítání a bolest navždycky zapamatovali. Když v nás vyděšené dítě zůstane až do dospělosti, je pak velmi těžké navázat jakýkoli dokonale láskyplný vztah. Bolest z dětství se stává ostnatým drátem, který zabraňuje komukoli, aby se přiblížil k našemu srdci.
„Keď nebeské kráľovstvo prišlo na zem, rozvilo sa v Eridu,“ stojí na začiatku najstaršieho zoznamu sumerských kráľov, napísaného klinovým písmom na konci tretieho ticícročia pred n. l. Uvádza mená oných mýtických kráľov „spred potopy“, ktorých panovanie sa potvrdzuje v trvaní dvadsaťtisíc až štyridsaťtisíc rokov – akéhosi večného života, ako to v trochu skromnejšom rozsahu vieme z biblie o Adamovi a jeho potomkoch.
Predstavme si, že by filmová kamera na časozberné snímanie v družici bola nasnímala v čase od ôsmeho do štvrtého tisícročia pred n. l., čo sa dialo medzi 30. a 130. stupňom zemepisnej šírky na severnej pologuli našej Zeme – teda medzi Nílom a Čínskym morom.
A teraz by sme ten film – pravdaže, nemý – vyvolali.
Prečo jeden mravec nevie, ako postaviť mravenisko? Dokonca ani desať, dvadsať či tridsať mravcov to nedokáže. Len zmätene pobehujú jeden cez druhého. A len keď sa ich nazhromaždí určité množstvo, tak ako keby na rozkaz z jedného centra začnú stavať svoj dom podľa presných pravidiel. Mravenisko je veľmi zložitý, mnohoposchodový komplex, ale každý mravec presne vie, čo má robiť. Vedci rozdelili rozostavané mravenisko tenkým oloveným plechom na dve polovice, čím zároveň vylúčili možnosť stretávania sa mravcov.
Prelomom morského dna v severnom Atlantiku a následným rozptylom vyvretej magmy sa vytvoril dutý priestor, čo spôsobilo, že ostrovný kontinent Atlantída klesol do hlbín; zároveň na jednej strane klesli a na druhej sa zdvihli pobrežné okraje kontinentov. Tým sa vlastne vysunula do výšky južná časť Južnej Ameriky. Atlantický oceán bol pred potopou užší. Magma, čo vystupovala z rozširujúcich sa trhlín morského dna, však spôsobila, že dno sa rozšírilo, a tým sa od seba odsunuli kontinenty. Podľa všetkého jeden alebo viac nárazov asteroidov počas potopy.
Kamenné uhlie vzniklo z rastlinných zložiek, kým ropa podľa platného vedeckého názoru pozostáva aj z organických častí, prevažne z tiel uhynutých zvierat a iných organických zvyškov. Ložiská ropy a uhlia nájdeme po celom svete, dokonca i v arktických oblastiach — na Aljaške a Špicbergoch. Náleziská ropy by podľa toho mali byť masovými hrobmi rôznych druhov zvierat. Ak zohľadníme obrovskú spotrebu tejto suroviny a rezervy prevyšujúce 100 miliárd ton, vychádza nám na jednej strane globálna príčina jej vzniku a na druhej strane obrovský počet odumretých organizmov.
Zaujímavá je výpoveď o tvorbe ľadovcov, pretože tieto v dôsledku podnebných výkyvov zrejme vznikali počas potopy, a nie pred ňou. Na severe Sibíri, v Indii, Mongolsku, Vietname, Austrálii, Južnej Amerike aj na Sumatre, všade sa v dávnych mýtoch spomínajú obrovské vlny, ktoré prevýšili i vysoké hory. Amerika je mimoriadne bohatá na ságy o potope. V mýtoch Indiánov kmeňa Navajo sa hovorí o vode, ktorá pripomínala horskú stenu bez štrbín či otvorov, i o potope, čo sa ako horský chrbát vypínala na celom horizonte.
O vodě a jejich vlastnostech jsme již uváděli spoustu článků s nejrůznějšími pohledy na záhady kolem ní. Nyní přinášíme nový názor na vodu od velice uznávaného ruského vědce světového jména, špičkového oftalmologa a nezaujatého badatele, zaměřeného na počátky lidstva na Zemi, jeho zániky a znovuzrozování. Jeho pohled na vodu, která jako jeden z pěti elementů (oheň, voda, vzduch, země a člověk) může mít stejný charakter jako člověk, je zcela průkopnický.
"V této kapitole bych se ráda zaměřila na zdroje stravy třetího stupně. Seznámím vás s kroky, které musíme učinit, pokud chceme čerpat dostatek prány potřebné k tomu, abychom se dokázali oprostit od hmotného jídla. Pokud prána proudí skrze pole biosystému, který neobsahuje materiální stravu, potom vlákna každé buňky reagují chvěním a vstřebáváním potřebných živin z vln théta – delta, jež se šíří organizmem. Jestliže směs hladin théta – delta, která je v biosystému přítomná, bude příliš slabá a bude převládat naladění alfa – beta, organizmus nebude řádně vyživován."
