Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici a mesto Kremnica usporiadali 10. novembra 2016 v radnej sieni Mestského úradu v Kremnici slávnostné uvedenie knihy Jána Ducára: Tajné dejiny – Pravda o Velestúre. Najväčšie záhady Slovenska. Ďakujeme všetkým zúčastneným za mimoriadne hodnotný zážitok. Osobitné poďakovanie patrí Milanovi Rybárskemu, predsedovi Miestneho odboru Matice slovenskej v Kremnici.
Rajčina z ďalekých krajín sa oberá ešte zelená, pričom obsahuje pomerne vysokú hladinu nebezpečného Solanínu. Potom si pocestuje XY kilometrov, čo má negatívny dopad na ovzdušie, ktoré dýchame, pričom je na ceste k spotrebiteľovi “dofarbovaná” banánovými dusíkovými plynmi až pod dobu, pokiaľ nedorazí na náš stôl s minimálnym obsahom najdôležitejších látok...
Vo viacerých článkoch venovaných téme Velestúrskeho nápisu, ale i v rozhovoroch s kremnickými znalcami som sa stretol s tvrdením, že Križko, Klemens a ďalší slovenskí národovci asi nemajú pravdu, pretože tam - na Velestúre boli, a nápis skúmali dvaja chýreční „odborníci“ až z Viedne, a tí sa vyslovili, že nápis je falošný. Táto téma si zaslúži rozbor, preverenie týchto informácií, preto som jej venoval, a zistil som zaujímavé skutočnosti. Predovšetkým treba uviesť viac informácií o odbornosti týchto znalcov.
Je to najpodrobnejšia kniha o problematike Velestúru, ktorá dosiaľ vyšla. Aká je pravda o najzáhadnejšom nápise na Slovensku? Prečo ho niektorí naši historici spochybňujú? Ako a prečo to všetko bolo? Kto nám chce odoprieť našu históriu? Úplne nové a objavné vysvetlenie! Autor čitateľov detailne oboznamuje čitateľov s históriou nálezu i stavom výskumu v súčasnosti. Objektívne uvádza všetky dosiaľ známe poznatky. Kde sa skrýva tajomný a slávny Velestúr? Kto, kedy a ako objavil neznáme epigrafy nad Kremnicou? Čo hovoria staré ľudové povesti?
Veľkonočná oblievačka je zvyk prastarý. Nie je prejavom nadradenosť mužov nad ženami, ako sa niektorí mylne domnievajú. Veď na Turíce (máje) pre zmenu gazdiné oblievali mládencov, čo roznášali máje. A to tiež nebol prejav nadradenosti. Podobne, ako aj oblievanie prvého oráča a pluhu. Voda je v pôvodnom duchovne znakom novej sily, očisty a znovuzrodenia, ktoré má nastať po úmornej zime. Živel vody prenáša svoje čarovné vlastnosti na devy a ženy.
Už od štvrtku funguje v Bratislave nový potravinový reťazec. Pýši sa čerstvý potravinami, aké sme ešte na Slovensku nevideli. Vsadili na domácich farmárov, ktorí majú prilákať k pultom predajne nových zákazníkov. Tí by mali oceniť nielen kvalitu, ale aj čerstvosť.
Ivan Rumanovský uverejnil v Literárnom týždenníku (piatok 27. augusta 1993) článok “Kameňovanie odvážnych”. Uvádza viacero osôb, ktorých diela neboli pre vtedajšiu resp. terajšiu vhodné, pretože podkopávali „oficiálnu“ pravdu o pôvode Slovanov. Okrem mien Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Jaroslav Zástěra, Antonín Horák, Jindřich Wankel, Rudolf Wirchow, Dušan Haruštiak veľký priestor venuje aj Pavlovi Križkovi, dokonca je tu aj kresba velestúrskeho nápisu.
Najdôležitejšou postavou celej kauzy velestúrskeho nápisu (epigrafu) je kremnický archivár Pavel Križko. Za svoj objav, prekreslenie po odliatí, za dešifrovanie teda rozlúštenie nápisu sa mu dostalo málo vďačnosti, zato veľa urážok, osočovania a dokonca bol obvinený, že sám bol organizátorom výroby falzifikátu – teda nápisov. Nepochopenie u časti slovenskej inteligencie, ktorá takto len vykonávala neslovenské túžby, poznačili aj jeho potomkov, jeho deti a vnuci sa museli a dodnes musia boriť s obvineniami vznesenými na osobu Pavla Križka.
Nápisy na Velestúre ostávajú už takmer 150 rokov témou, ktorou sa oficiálna veda nechce zaoberať. Je to „háklivá“ vec, pre vedu „nebezpečný prípad, kauza, pri ktorej sa nikto nechce pošpiniť. Ako keby stále platilo, že domnelá „pravda“ platná v súčasnej histórii v kauze Velestúr nech ostane v stave „status quo“, teda v zmesi právd, poloprávd, obvinení, nech ostane nedopovedaná, neskúmaná...
Pôvod pojmov Uhor-Uhorsko i jeho variant Ugor, Ungarn, Venger atď. je čisto slovenský, ako na to už bolo v tejto knihe poukázané niekoľko krát. Avšak takým jednoznačným a exaktným dôkazom o nemaďarskosti slova Uhor nájdeme v katakombách pri Soľnohrade (dnes Salzburg, Rakúsko). Tu v útrobách Mníchovho vrchu (Mönchsberg) sa nachádzajú katakomby, kde v jednom z výklenkov sa nachádza pamätná tabuľa na ktorej stojí:
