V roku 1994 vytvoril historik Pavel Dvořák s režisérom Gejzom Kendy a scenáristom Petrom Vrchovinom cyklus krátkych dokumentov o významných udalostiach najstaršej histórie Slovenska.
Táto časť je venovaná nálezom dvoch bohatých hrobov z doby rímskej a ich zaujímavej histórii.
V roku 1994 vytvoril historik Pavel Dvořák s režisérom Gejzom Kendy a scenáristom Petrom Vrchovinom cyklus krátkych dokumentov o významných udalostiach najstaršej histórie Slovenska.
Táto časť je venovaná mohylám čakanskej kultúry z mladšej doby bronzovej v Dedinke a Čake. Archeológiu zastupuje Jozef Paulík.
Tak by sme mohli najvšeobecnejšie nazvať inak všedný a obvykle pracovný deň, ktorý pripadá na 1. apríl. Oficiálne medzinárodne je tento deň uznaný ako sviatok vtáctva. Málokto asi vie, aj keď na Slovensku by sme o tom mali zrejme vedieť všetci, že autor nápadu oslavovať 1. apríl ako „Deň vtáctva“ bol rodákom zo slovenského Brezna. Vo vtedajšom Uhorsku sa z jeho iniciatívy práve na 1. apríla, ako v Deň vtákov a stromov, organizovali na školách akcie venované tejto tematike. Termín bol vybraný podľa počiatku príletu väčšiny sťahovavého vtáctva najmä z Afriky, ale tiež z južnej Európy.
V roku 1994 vytvoril historik Pavel Dvořák s režisérom Gejzom Kendy a scenáristom Petrom Vrchovinom cyklus krátkych dokumentov o významných udalostiach najstaršej histórie Slovenska.
Táto časť je venovaná hradiskám z mladšej a neskorej doby bronzovej (Detva-Kalamárka, Zádielske hradisko, Pohanský vrch pri Horných Plachtinciach, Istebné a Tupá skala pri Vyšnom Kubíne)
“Dovtedy svoje mýty a v nich zachytené dejiny odovzdávali ústnou tradíciou, ktorá sa zdala nezničiteľná. Preto nevniesli do abecedy ani to svoje „A“, či iné písmeno počiatku a keď z nebies zostúpili na zem, zabudli, spolu s väčšinou svojich mýtov, význam dávnych symbolov, ktoré boli dokladom o ich duchovnom bohatstve...”
V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyka a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu – kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát.
