Pravdupovediac, váhala som, či sa mám vybrať na festival ezoteriky aj tento rok.
- Načo tam ísť? - spýtal sa kamarát cez mail. - Aby som podporil určité skupiny, čo si týmto spôsobom robia biznis?
A ja som si mimovoľne spomenula na piesočkové hry malých detí „my sme praví reikisti a vy nie ste“, „nie, to my sme praví reikisti a vy nie ste“. „K tamtomu nechoďte, on nie je pravý reikista,“ povedal ďalší a zároveň za desať minút dávania energie pýtal toľko, až podstata práce s liečivou energiou zmizla v nenávratne a medzi pospolitým ľudom sa rozšírila nedôvera rýchlosťou a účinnosťou čierneho moru. Lenže pravidelný jesenný termín festivalu v PKO bola jedna z mála príležitostí, keď sa môžem stretnúť s ľuďmi, ktorých som minimálne rok nevidela.
V každom kúte a jazyku sveta existujú čarovné slová, ktoré nemožno vysloviť bez toho, aby sme medzi ľuďmi nevzbudili stav vrcholnej pozornosti a často i búrlivé prejavy nadšenia. Stačí len povedať slovo „nafta“ na Strednom východe, „diamanty“ v Južnej Afrike, „voda“ na Sahare a v momente nájdeme pozorných poslucháčov. V dávnej minulosti mali takúto priam magickú silu slová „grál“, „zlaté rúno“, či „jablká Hesperidiek“, ale oné zvláštne vibrácie, ktoré rozochvievali ľudské vnútro, stratili v prúde času svoju impulzívnu silu, vybledli, zašli a upadli do zabudnutia, ako sa to jedného dňa stane aj s naftou.
Keď sa rozvinula spotrebná pakultúra do dnešnej slaboduchej podoby, vo chvíľach takmer beznádejných pre ľudí prírodne uvedomelých, našli sme stopy predkov načiarané na tvári Matky Zeme. Letecké snímkovania rok čo rok umožňujú objaviť ďalšie obradné kruhové miesta ohraničené kruhovou palisádou, sústredenými zemnými valmi a priekopami. V zemi slovenskej sú ich desiatky. Keď sa pozrieme na Zem očami vtákov, vidíme samé štvoruholníkové stavby a parcely. Je príznačné, že v dobách slobody prírodného duchovna to boli kruhy, ktoré stelesňovali celostnejší - kruhovejší pohľad našich predkov na svet.
Pokud navštívíte kostel, nebo jinou církevní památku, všude kolem vás jsou obrazy svatých apoštolů, ukřižovaný syn Boží Ježíš Kristus, Panna Maria, andělé nebo obrazy církevních hodnostářů. Sem-tam jsou k vidění různí hadi, draci ale žena, která má prsa na zádech, hlava nasazená přímo na nohou, neznámá „drůbež“a jiné malby, které nemají žádnou souvislost s tradičním náboženstvím, to se jen tak nevidí.
„Práca na tejto knihe stále ostáva výsledkom prvotného impulzu, ktorý nás v obraznom zmysle slova premenil na pútnikov, a naše bádanie sa stalo pre nás, práve tak ako aj pre zakladateľov templárskeho rádu, púťou a zároveň určitým druhom terapie. Pokiaľ tradícia hovorí, že „existujú miesta, kde vanie duch“, kde tento duch histórie prestupuje človeka, alebo – ak chcete – kde sa v ňom rozvíja cit pre poznávanie tajomstiev, nemôže naše putovanie k nim nikdy skončiť.“
Už starí Slovania mali mnoho sviatkov, ktoré boli dňami oddychu a zábavy a zároveň im pripomínali večný kolobeh prírody. Ich sviatočné dni vychádzali z kolobehu roka a ak by sme ich znázornili graficky tak by vytvorili dve sústredné kríže v kruhu pričom jeden by bol o 45 stupňov pootočený. Štyri hlavné sviatky boli oslavou slnovratov a rovnodenností a medzi nich umiestnili priamo do stredu ďalšie štyri sviatky, ktoré ich dopĺňali. Pravdaže existovali ešte aj iné sviatky, ktoré však už nevychádzali z kolobehu roka.