V tomto roku si svetová kultúrna verejnosť pripomína 200. výročie narodenia hudobného génia, spisovateľa a mysliteľa Franza Liszta. Je aj pre slovenskú umenovedu príležitosťou na pripomenutie tohto jubilea, ako aj prehodnotenie jeho vzťahu k Slovensku. Okolo osobnosti svetového hudobného génia v ostatných rokoch sa začalo vášnivo diskutovať.
Narodila sa v Polichne, malej dedine na Orave. Bola dcérou evanjelického farára, ktorý jej dal základy vzdelania, okrem toho chodila rok do dievčenskej školy, ale inak nemala iné vzdelanie. Pseudonym Timrava prevzala spisovateľka podľa názvu jednej studničky v rodnom chotári, pretože voda v nej bola vždy dobrá, čistá a bolo jej dosť. Timrava sa nikdy nevydala, hoci prežila veľkú lásku, takmer osudovú. Dotyčný muž žiaľ padol v 1.svetovej vojne v Paríži. A možno práve táto osudová osobná dráma z nej spravila samozrejme popri talente takú veľkú spisovateľku. Mala nevšedný dar videnia. Od žiadneho slovenského spisovateľa sa o slovenskej dedine nedozvieme toľko, ako práve z jej kníh.
O veľkolepých básňach Baudelairea a Apollinairea niet pochýb, čo ma zarazilo viac je, že si Baudelaire písal často listy so skladateľom Franzom Lisztom (údajným slobodomurárom). I Victor Hugo bol jeho tvorbou nadšený. Vo viacerých básňach sa dá vycítiť, že píše o tajných spoločnostiach. Teda aspoň podľa mňa. Báseň je však oveľa krajšia od prózy hlavne tým, že človek tam vidí, čo chce vidieť, podľa toho ako sa aktuálne cíti a často aj časom a získaním životných skúseností uvidíte jednotlivé verše celkom inak, ako ste ich chápali predtým. Preto si skúste zobrať do rúk autorov, ktorí vám za mlada nič nehovorili, ktorých ste v škole nemali v obľube a začítajte sa do ich hlbokých myšlienok, ak sa cítite vyzretejší. Podľa mňa tam určite uvidíte viac ako len báseň.
Spomínať má zmysel iba vtedy, ak sa pozrieme, aký presah majú jeho skutky pre dnešok. Ak by Uhrovec a jeho genius loci nedal Slovensku nič viac, iba tohto muža, potom ho musíme uctievať na veky vekov. Ľ. Štúr je predovšetkým mužom veľkej triády: 1. najskôr sformoval spisovnú slovenčinu, aby vytvoril z roztratených ostrovov súvislú pevninu - povedomé Slovensko; 2. keď mal slovenčinu, založil prvé politické Slovenské národné noviny a literárnu prílohu Orol Tatranský; 3. prostredníctvom novín sa stal poslancom na Uhorskom sneme za kráľovské mesto Zvolen a vzápätí podpredsedom Slovenskej národnej rady. Teda zákonodarca slovenčiny, novinár-spisovateľ a napokon politik.
Keď 7. 7. 1930 zomrel v sussexskom Crowborough sir A. C. Doyle, zanechal za sebou impozantné literárne dielo v podobe asi 60 kníh. Okrem nerozlučnej dvojice Holmes - Watson, vystupujúcej v štvorici už menovaných románov a 56 poviedkach sústredených v antológiách Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (The Adventures of Sherlock Holmes) a Spomienky na Sherlocka Holmesa (The Memoirs of Sherlock Holmes) zaľudnili Doylov svet aj ďalšie nezabudnuteľné postavy prechádzajúce z jednej knihy do druhej ako bol, napríklad, hrdinský napoleonský dôstojník Étienne Gérard či nezabudnuteľný profesor Challenger, ktorým budeme venovať ďalšiu pozornosť.
V roku 1890 sa v rukách čitateľov ocitol druhý Sherlockov príbeh pod názvom „Znamenie štyroch“ (The Sign of Four). Tento viac ako ktorýkoľvek iný ovplyvnil indickými motívmi inšpirovaný román Michaela Collinsa „Mesačný kameň“ a dodnes predstavuje pôsobivú kompozíciu Holmesovej dokonalej práce s motívom prekliateho orientálneho pokladu, ktorý tak vzrušoval myseľ románopiscov na prelome 19. a 20. storočia.
