„Je jako oni,“ řekla mu.
„Ale má v sobě také naší krev,“ oponoval ji, „i když vypadá, jako oni. Možná je to výhoda. Možná ne.“ podíval se na ni. „Měl by se vrátit k nám. Měli bychom mu dát možnost, ať se rozhodne.“
„A když se rozhodne zůstat s nimi?“
„Bude to jeho volba. S tím my nic nezmůžeme. Ale než se rozhodne, je tu naděje. Naděje pro nás.“ zdůraznil.
„Nejsem si tím jistá, jestli je to dobrý nápad…“
„Také si tím nejsem jist,“ přerušil ji, „ale poslední dítě, které se zde narodilo, se narodilo slepé.“ zdůraznil a dodal: „Také má v sobě jejich krev a nevadilo ti to. Kromě toho, a na to nezapomínej, může to být jeho syn. Může nám být užitečný.“
„Dobrá, zařídím to. Dám vědět do Saje.“ řekla po chvíli mlčení. Pořád si ale nebyla jistá, zda postupuje dobře.
„Co kdybych zabloudila a nenašla cestu?“ zeptala se. „Bloudila bych neustále v kruhu a nemohla se dostat ven? Neznám ještě všechny cesty labyrintu.“
Otázka č. 28: Ahoj Jedi, môžeš 
Na práce spomínaného Davida Talbotta, ktorý skúma tzv. saturnské mýty z hľadiska rozboru starovekej a antickej mytológie a v súvislosti s figurálnym umením, kresbami či stavbami a inými motívmi, nadväzuje v modernej dobe Troy McLachlan. McLachlan je spisovateľ, ktorý sa radí k autorom zaoberajúcim sa alternatívnou históriou ľudstva a sveta, ale prepája ju so súčasnosťou, hlavne s pôsobením rôznych tajných a okultných spoločností.
„Tvoja ruka v mojej ruke,
Princ Montuhirchepešef je jedinečný. Bol totiž jediným princom, ktorý bol pochovaný vo vlastnej zdobenej hrobke (KV19) v Údolí králov. Montuhirchepešef bol synom faraóna Ramessa IX. pochádzajúceho z 20. kráľovskej dynastie. Vnútro tejto jedinečnej hrobky zdobí sedem scén, ktoré zobrazujú princa pri príprave obetných darov rozličným staroegyptským božstvám, alebo pri ich uctievaní. Jedným z týchto zobrazených božstiev je je aj boh Ptah Tatenen.
Hĺbal som dlho a často o tajomstve účelu pyramíd, trávil som veľa hodín potkýnajúc sa cez skalnaté úlomky, ktoré ich obklopujú alebo som putoval v temných chodbách a komorách, ktoré sú umiestnené v ich vnútri. Často som sedával na bielych vápencových balvanoch na úpätí Veľkej pyramídy alebo na mäkkom piesku v prudkej horúčave popoludňajšieho slnka a uvažoval o tomto probléme. Znova a znova som sa šplhal na kusy stavby, pátral som starostlivo po nejakom kľúči, prezeral som pukliny a študoval celkové usporiadanie týchto troch stavieb. Rušil som veľké jašterice a ohromných švábov vo vnútri temných, málokedy navštevovaných tuneloch druhej a tretej pyramídy. Skrátka, pri pátraní som pracoval tak usilovne, že som sa s týmito starými stavbami, s týmito kamennými pamätníkmi starého egyptského národa, zoznámil tak dôverne ako s izbami svojho nového bytu v Káhire.