Na práce spomínaného Davida Talbotta, ktorý skúma tzv. saturnské mýty z hľadiska rozboru starovekej a antickej mytológie a v súvislosti s figurálnym umením, kresbami či stavbami a inými motívmi, nadväzuje v modernej dobe Troy McLachlan. McLachlan je spisovateľ, ktorý sa radí k autorom zaoberajúcim sa alternatívnou históriou ľudstva a sveta, ale prepája ju so súčasnosťou, hlavne s pôsobením rôznych tajných a okultných spoločností.
McLachlan je silným zástancom teórie elektrického vesmíru a teórie o Saturne. Zverejňuje články ohľadom okultných rituálov, mytológie a teórie saturnskej kozmológie. Koncept „Saturn Death Cult“ – teda „saturnský kult smrti“ definuje ako „zhromaždené historické dedičstvá tými okultnými a kriminálnymi programami a organizáciami, ktoré hľadajú ospravedlnenie pre svoje činy a fungovanie založené na skazenej interpretácii saturnského mýtu a poznania.“
Autor čerpá hlavne z dvoch prúdov, a to z relatívne mladej vedy o plazmovej kozmológii, ktorá nám umožňuje pochopiť fyziku nášho vesmíru založenú na elektricite, a z náhľadu na historický okultný vplyv na fyzický, duchovný a finančný vývoj spoločnosti a jej myslenia. Spája tieto dva prúdy do jedného celku. McLachlan taktiež vyzdvihuje tzv. katastrofizmus, teda že vzájomné pôsobenia a súhry planét a série planetárnych katastrof sa hlboko zapísali do ľudskej pamäte a sú vo veľkej miere zodpovedné za tvarovanie ľudskej histórie. Ohľadom katastrofizmu autora najviac inšpiroval vedec a priekopník Immanuel Velikovsky, ktorý prišiel s teóriou nedávnej planetárnej kataklizmy v slnečnej sústave.
Obr. 1 a, b: Prastará planetárna tzv. pólová konštelácia. Zdroj: internet, saturndeathcult (upravil autor)
Výnimočné myšlienky k tejto téme priniesli, okrem Davida Talbotta, ľudia ako Norman Bergrun, Fritz Springmeier či David Icke. David Icke, ktorý v tejto oblasti nadväzuje na Talbotta a Velikovského, spája jednotlivé body manipulácie vo svete a vytvára mozaiku, na čele ktorej stojí Saturn.
Príbeh o Saturne sa podľa neho stal základom pre tajnostkárske mysteriózne školy a pokrivené náboženstvá, sexuálne a krvavé rituály, alchymické vedy či umenie. Nasledujúci príbeh o Saturne, ktorý McLachlan popísal vo svoje práci, je zostavený podľa mýtickej histórie, pričom túto históriu môžeme považovať za akýsi kozmický rituál. Pokúsime sa, v tejto fáze len veľmi stručne, popísať pohľad na alternatívnu históriu z pohľadu vyššie menovaných bádateľov.
Takto to, podľa amerického mytológa Davida Talbotta, ktorý vytvoril rekonštrukciu prastarej planetárnej konštelácie, kedysi vyzeralo z pohľadu Zeme. Na obrázkoch máme Venušu a Mars v strede, za nimi je Saturn (obr. 1).
V určitom bode došlo k enormnému nárastu úlomkov kvôli nestabilite a explózii Saturnu. To utvorilo žiarivý „polmesiac“, pretože to odrážalo svetlo v určitých častiach dňa. A ako sa Zem pohybovala po svojej osi, tak pri pohľade zo Zeme sa zdalo, že sa ten polmesiac pohybuje kolom dokola okolo žiarivého kotúča. To sa objavuje na takmer všetkých starovekých mytologických obrazových motívoch. Ortodoxné názory mytológov všetky tieto zobrazenia pripisujú ale kultu súčasného Slnka a Mesiaca! Zdá sa, že všetko mohlo byť ale celkom inak. Vráťme sa preto k vývoju nášho sveta podľa uvedeného modelu – pekne po poriadku.
Obr. 2: Egyptská ikonografia – Slnečná bárka (z knihy D. Talbotta). Nejde o dnešné Slnko a Mesiac. Pohyblivý prstenec okolo Saturna, ktorý bol ešte „prvým slnkom“ v tzv. Zlatom veku, vytvára dojem Mesiaca (domnelá slnečná bárka egyptského Boha Slnka Ra-Amona)
Marián Kapolka
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S AUTOROM nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
Saturn
http://www.miesta.net/saturnMýty alebo skutočnosť?
http://www.miesta.net/rubrika/myty-alebo-skutocnostPríbeh dejín
http://www.miesta.net/rubrika/pribeh-dejin
