“V starých dobách bol tento prvotný slnečný kotúč identifikovaný ako boh Kronos či Saturn. Bol považovaný za prvotné a najlepšie slnko. Na rozdiel od dnešných časov tvorila Zem a prvotné slnko Saturn v dávnych časoch jedinečnú konfiguráciu, ktorá sa odborne nazýva „pólová konfigurácia“. Ak by sme vzali staroveké záznamy doslovne, vtedajší ľudia videli zo Zeme Saturn umiestnený na nebesiach nad severným pólom.”
Na práce spomínaného Davida Talbotta, ktorý skúma tzv. saturnské mýty z hľadiska rozboru starovekej a antickej mytológie a v súvislosti s figurálnym umením, kresbami či stavbami a inými motívmi, nadväzuje v modernej dobe Troy McLachlan. McLachlan je spisovateľ, ktorý sa radí k autorom zaoberajúcim sa alternatívnou históriou ľudstva a sveta, ale prepája ju so súčasnosťou, hlavne s pôsobením rôznych tajných a okultných spoločností.
“Ide o to, že tieto slnečné božstvá sú stotožnené – s planétami! Veď hlavnými bohmi v Grécku boli Zeus a pred ním Kronos, v Ríme sú tie isté božské postavy stotožnené s Jupiterom a jeho predchodcom Saturnom a teda s rovnomernými planétami. Talbott a my s ním sa môžeme opýtať: ako to, že antický svet oslavoval Saturna ako pôvodného najvyššieho boha – veď ide dnes len o malé svetielko, ktoré voľným okom ledva zbadáme?! Oslavovali sa Saturnálie, na pripomienku dávneho veku, Zlatého obdobia ľudstva, v ktorom vládol boh Saturn = Kronos.”
27. februára 2017 sa v priestoroch kaviarne Džezva vo Zvolene uskutočnilo predstavenie knihy JAKUTSKÉ OLONCHO. O výklad i bohatú fotodokumentáciu sa postaral Doc. Ing. Vladimír Štollmann, Csc. PhD., “otec” knihy.
Mulder a Scullyová analyzujú okolnosti únosu Ruby Morrisovej v Sioux City (Iowa) mimozemšťanmi a podivné schopnosti jej brata, ktorý zapisuje na papier zdanlivo nezmyselné číselné série. Z nich neskôr v centrále FBI identifikujú supertajný kód satelitný kód satelitného prenosu agentúry národnej bezpečnosti, čo spôsobí vo Washingtone zdesenie. Ruby Morrisová, ktorá za dramatických okolností zmizla z kempu pri jazere Okobogee, charakterizovaného Mulderom ako „horúca pôda pre UFO“, bola nepochybne obeťou únosu do vesmíru.
Je smutnou pravdou, že správa o odchode ľudí, s ktorými sme si boli blízki alebo ich poznali, nás väčšinou zastihne nepripravených. Filozofickou otázkou, na ktorú „Memento mori!“ starých Rimanov odpovedá výrečným imperatívom tak neostáva, iba to, či vôbec možno byť na toto pripravený, ale aj to, či sa to napokon prihodí aj nám samotným a táto správa spôsobí zármutok tým, ktorí nás poznali.
Grécka literatúra zmienkami o Hyperborejcoch priam kypí. Niektoré z nich sa pohybujú čisto v rovine mýtov, iné sa ich snažia umiestniť do viacerých pozemských geografií. Hekateus napísal, že „krajina Hyperborejcov leží v Atlantickom oceáne naproti krajine Keltov“. Väčšina zdrojov síce nie je natoľko konkrétna, všetky sa však zhodujú na tom, že sa Hyperborea nachádza na ďalekom severe, čo je možné chápať buď ako súčasť kontinentálnej Európy, alebo ešte ďalej za ňou a bližšie k severnému pólu. Iní bádatelia sa ju pokúšajú nájsť podľa ďalších polomýtických – dlhovekých – rás.
Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici a mesto Kremnica usporiadali 10. novembra 2016 v radnej sieni Mestského úradu v Kremnici slávnostné uvedenie knihy Jána Ducára: Tajné dejiny – Pravda o Velestúre. Najväčšie záhady Slovenska. Ďakujeme všetkým zúčastneným za mimoriadne hodnotný zážitok. Osobitné poďakovanie patrí Milanovi Rybárskemu, predsedovi Miestneho odboru Matice slovenskej v Kremnici.
Mulder a Scullyová prenasledujú mutanta Eugene Toomsa, ktorý sa vždy po troch desaťročiach preberá z anabiózy, aby spáchal vraždu a zmocnil sa pečene svojej obeti, ktorú vzápätí pojedá. Stav, ktorý umožňuje Toomsovi perzistovať po celé desaťročia má najbližšie k biologickému termínu hibernácie, nazývanej tiež anabióza. Aká je vlastne jej podstata?
V minulom storočí, no najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa vo veľkom množstve článkov a publikácií – knižných i na internete – skúmala téma starobylého strateného kontinentu v oblasti severného pólu, legendárnej HYPERBOREY. Hádam najznámejšie verejnosti sú zmienky o severnom kontinente v prácach niektorých antických, hlavne gréckych geografov a historikov – aj v súvislosti s gréckou mytológiou.
