Príbeh otca Crespiho je záhadný a kontroverzný záznam kňaza pôsobiaceho v Ekvádore spolu s tvrdeniami o neznámych civilizáciách, záhadných zlatých artefaktoch, systéme podzemných jaskýň s kovovou knižnicou, úkazmi záhadných postáv, spájajúcich Ameriku so Sumermi, symbolmi znázorňujúcimi neznámy jazyk, evidenciou nadpozemského kontaktu a vatikánskej konšpirácie, zahrňujúc tisíce stratených artefaktov. Ale koľké z tohto príbehu je pravdivé?


Bazilišek môže vyzerať ako obrovský jedovatý had alebo ako tvor telom podobný hadovi, s hlavou, krídlami a končatinami kohúta. Tento hrôzostrašný tvor je známy tým, že svoje obete dokáže zabiť už pohľadom.
Teje bola „veľká kráľovská manželka” ekvivalentu Ľudovíta XIV. v starovekom Egypte – Amenhotepa III. Jej syn Achnaton bol príčinou jedného z najväčších škandálov v priebehu faraónskej doby v Egypte. Bola taktiež babičkou Tutanchamona a Ajeho sestra. Stala sa jednou z najvplyvnejších žien starovekého Egypta, aj keď jej meno i tak po stáročiach upadlo do zabudnutia.
Počas 40. rokov 13. storočia sa škótsky kronikár Walter Bower snažil sledovať históriu škótskeho ľudu od najskorších čias. Výsledkom tejto snahy bolo vytvorenie prehľadu škótskej histórie, Scotichronicon. Snáď jedným z najudivujúcejších tvrdení, ktoré Bower vo svojom Scotichronicone učinil je, že škótsky ľud boli vlastne potomkovia starovekých Egypťanov, a dokázal sledovať ich rodokmeň až k dcére egyptského faraóna, ku Scote.
Je všeobecne známe, že starovekí Egypťania sa nesmierne zaujímali o posmrtný život a robili všetko, čo mohli, aby zaopatrili zosnulých. Pohrebné predmety boli pochovávané spolu s mŕtvymi aby im poskytli v posmrtnom živote ochranu a obživu.
“Nedávne objavy v DNA výskumoch však pridali k overeným archeologickým nálezom súčasný scenár, ktorý je už ťažšie odmietnuť.”
Okrem popísaných pokladov sa našiel aj alabastrový sarkofág. Našiel sa opretý o jednu zo stien komory a bol zapečatený. 3. marca 1927 ho výskumníci otvorili a zistili, že v ňom nie je žiadna múmia.
Digitálny 3D sken, vykonaný na soche mnícha v životnej veľkosti zo 6. storočia, odhalil ohromujúce ilustrácie vytesané do vápenca znázorňujúce príbehy zo života a učenia Budhu. Voľným okom rytiny skoro nemožno vidieť, čo znamená, že nové skeny umožnia expertom rozlúštiť príbehy, ktoré sú zložito vytesané do rúcha sochy.