Zamyslite sa teraz nad touto tradičnou piesňou, zaznamenanou Obeyesekerem. Je odvodená z národnej epickej básne tamilského Nadu, zo Šilappattikaram: príbeh Šperku:
“Vytvorila rajskú studňu,
namočila [odev] v jej vode,
položila ruky na Palangovu hlavu,
a povedala mu nech vstane.
Akoby ležiac v posteli,
hlboko v príjemnom spánku,
pod vplyvom Pattini,
rozradostený bol princ.”


“Když se pořežete nožem a tkáň se spojí sešitím, vytvoří se jizva. Může to být uzdravení, ale ne regenerace. Regenerace znamená, že tkaniva jsou opravena tak, aby jizva nevznikla, a vznikne-li, aby postupně zmizela. Zlomená kost prochází mnoha stadii, ale nakonec se zregeneruje tak, že člověk ani nezjistí, kde byla zlomena, samozřejmě v případě, že zlomenina byla náležitě ošetřena. Nově se musíme podívat i na otázku délky lidského života a smyslu regenerace lidského organizmu. Je-li regenerace teoreticky možná – za vhodných podmínek – pak je tu člověk pouze málo ochotný zaplatit potřebnou cenu za dlouhý život. Nebo to snad znamená, že splní-li osoba své poslání na zemi, nastal čas k odchodu a na znovuobjevení v jiné době?”
Vráťme sa k 30. júnu 1908 a pozrime sa na všetko, čo sa stalo očami svedkov. Celá udalosť sa odohrala približne takto. Približne o 7:15 ráno sa meteorit pohyboval po trajektórii z juhovýchodu na severozápad. V Preobraženke uvidel I. M. Voložin „pás dymu z ktorého šľahal oheň“, ako letí naprieč oblohou. To bol meteorit, ktorý sa rútil k zemi.
Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?
Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.
Autor množstva publikácií o ufológii, egyptológii a ezoterike. Iniciátor a účastník početných expedícií do Indie, Egypta, Mexika, Kambodže, Indonézie, Číny a iných krajín, zameraných na hľadanie dôkazového materiálu o dávnovekých znalostiach. Pravidelný účastník medzinárodných konferencií, prednášok a seminárov v Amerike, Austrálii, Bosne, Brazílii, Británii, Chorvátsku, Japonsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku a Švédsku.
„Je to jeden z nejegoističtějších mužů, jaké jsem kdy poznala. Říkáte, že se musím snažit, aby se mu mimo zdravotní péče dostalo i patřičné duchovní podpory. Zkusila jsem to, pane Cayce, ale nemyslím si, že jsem uspěla. Je velmi náladový a jednoduše řekne: Nemluvme o tom. Je to příliš složitá záležitost.