“Westcarov papyrus nám prináša najstaršie známe príbehy o zázrakoch. Obsahuje ale tiež náznaky náhlej revolúcie v egyptskej histórii.” Toto napísal James Baikie v roku 1913, v článku pre časopis National Geographic v čase, keď záujem o staroveký Egypt prudko stúpal (o deväť rokov neskôr objavil Howard Carter Tutanchamonovu hrobku). Aj keď za posledných viac ako sto rokov od vydania článku bolo zistené obrovské množstvo informácií o starovekom Egypte a zvyšku sveta, Baikieho slová stále vyjadrujú úžas nad týmto nálezom.


Otázka č. 18: Všetko robím podľa príručiek. Kontrolujem to viackrát denne. Afirmácie, vizualizácie, prosby, ďakovania a tak stále dokola. A NIČ! Som z toho niekedy na prášky a inokedy ma ide rozhodiť. Vesmír ma asi vôbec nepočúva, nič sa nemení...
Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.
Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.
Ukázali sme len malú časť cenných historických relikvií uložených v Egyptskom múzeu. Tak ako expozícia múzea aj naša správa o nej sa bude postupom času dopĺňať novými a novými podrobnosťami, ktoré nás zanesú do čias veľkého starovekého Egypta.
0:7.1 (10.6) Boží mechanizmus pána vesmíru je dvojaký pokiaľ ide o vzťahy večnosti. Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch sú veční — sú existenciálnymi bytosťami — zatiaľ čo Boh Zvrchovaný, Boh Ultimátny a Boh Absolútny sú aktualizujúcimi sa osobnosťami Božstva post-Havona epoch v časopriestorových a časopriestorovo prekračujúcich sférach evolučnej expanzie pána vesmíru. Tieto realizujúce sa osobnosti Božstva sú budúcimi večnými od doby, keď a ako sa ich moc zosobní vo vzrastajúcich vesmíroch technikou empirického uskutočnenia asociatívno-kreatívnych potenciálov večných Božstiev Raja.
Fotografovanie v priestoroch