O pár rokov neskôr ľudia zo Silicon Valley o prednáške stále rozprávali ako o „matke všetkých manifestov“ a trvalo to až do neskorých 80. rokov keď sa myš stala štandardným prostriedkom na riadenie stolného počítača.
Douglas Carl Engelbart sa narodil 25. januára 1925 v Portlande (štát Oregon) Carlovi a Gladys Engelbartovcom. Formujúce roky strávil na farme na okraji mesta Portland, strednú školu skončil v roku 1942 a neskôr navštevoval oregonskú štátnu odbornú školu. Pred koncom druhej svetovej vojny ho povolali. Dva roky strávil v námorníctve, z toho prvý rok bol na Filipínach ako radarový technik.
Na tomto malom ostrove trávil jeden z dní v knižnici, kde ho zaujal článok „As we may think“ od Vannevara Busha – fyzika a vynálezcu, ktorý mal na starosti úrady vedeckého výskumu a rozvoja počas vojny. V spomínanom článku opisoval univerzálny, informácie-vyhľadávajúci systém – Memex. Táto myšlienka sa na Engelbarta nalepila a venoval jej celý život.
Keď sa vrátil do Oregonu a dokončil školu, prijali ho do výskumného centra Ames, konkrétne do vládneho leteckého laboratória v Kalifornii, ktoré pracovalo pod NACA (National Advisory Committee on Aeronautics – federálny úrad USA založený na podporu leteckého výskumu, tento úrad bol predchodca NASA). Za ten čas čo tam pracoval ako elektrotechnik videl, ako leteckí inžinieri začínali malými modelmi svojich návrhov a potom ich postupne zväčšili do životnej veľkosti plnohodnotných lietadiel.
Myšlienka zväčšovania mu ostala. Po tom, ako získal titul PhD. na Kalifornskej univerzite v Berkeley a začal pracovať pre Standfordský výskumný inštitút (ďalej SVI), napísal kľúčovú prácu o dôležitosti zväčšovania v mikroelektronike. Prezentoval ju v roku 1960, rok po vynájdení planárneho tranzistoru, ktorý zlepšil elektrický výkon tranzistoru – tým bola ich výroba lacnejšia a boli dostupnejšie na trhu.
Engelbart bol presvedčený, že počítače budú čoraz silnejšie až natoľko, že sa mu podarí zostaviť systém ako Memex a mal pravdu.
Nápad s myšou – ukazujúcim prístrojom, ktorý by sa pohyboval po stole – dostal Engelbart v roku 1964 počas konferencie o počítačovej grafike. Rozmýšľal nad tým ako možno pohybovať s kurzorom na obrazovke.
Keď sa vrátil do práce, dal kópiu návrhu Williamovi Englishovi, spolupracovníkovi a inžinierovi mechaniky na SVI, ktorý s pomocou projektanta vyhotovil borovicový obal, ktorý by mal vo vnútri uložené mechanické časti myši.
Prvé verzie myši mali tri tlačidlá, pretože len natoľko bol obal prispôsobený, hoci Engelbart mal pocit, že by bolo užitočnejšie, keby ich bolo aj desať. O dve desaťročia neskôr si Steve Jobs pripojil myš ku svojmu Macintoshu a rozhodol, že jedno tlačidlo je postačujúce. Konštruktéri z Macintoshu boli zástancami radikálnej jednoduchosti a Jobs tento fakt argumentoval tým, že keď máte len jedno tlačidlo, je nemožné aby ste stlačili to druhé, zlé.
Engelbartov patent prvej počítačovej myši
(Je ťažké presne určiť kedy a za akých okolností vznikol termín „myš“ ale jeden hardvérový konštruktér Roger Bates tvrdil, že sa to stalo pri Englishovi. Bates bol druhák a v tom čase bol English jeho mentorom. Povedal, že pomenovanie bolo logickou denotáciou pojmu, ktorý sa potom používal pre kurzor na obrazovke: CAT (mačka). Bates si presne nepamätal, čo CAT znamená ale každý si všimol, že kurzor naháňal ich stolný prístroj s chvostom – mouse/myš.)
Dôležitosť Engelbartových nápadov o sieťovaní bola zdôraznená v roku 1969, keď sa Augment NLS systém stal aplikáciou pre vytvorenie predchodcu dnešného internetu. Systém sa volal počítačová sieť ARPAnet a SVI sa stal domovom jeho operačného centra a tiež jedným z dvoch uzlov alebo bodov spojenia. (Druhý uzol bol na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Potom vznikli ešte ďalšie dva – na univerzite v Utahu a v Kalifornii v Santa Barbare.)
Engelbartova výskumná skupina ARC sa rapídne rozrástla po roku 1969. Počas vojny vo Vietname sa skladala z viac než 50 výskumníkov – značný počet z nich tvorili mladí muži, ktorí sa takýmto spôsobom chceli vyhnúť naverbovaniu.
Skupina sa rozišla v 70. rokoch a SVI predal v roku 1977 systém NLS spoločnosti Tymshare. Engelbart pre nich pracoval v relatívnej anonymite viac ako desať rokov, kým sa počítačový priemysel dozvedel o jeho prínose. Boli mu udelené ceny the National Medal of Technology (národná medaila za technológiu), the Lemelson-M.I.T. Prize (Lemelsonova cena) a the Turing Award (cena A. M. Turinga za technický prínos počítačovej komunite).
Koncom 80-tych rokov sa myš stala štandardným spôsobom ovládania PC
Engelbartova prvá žena, Ballard Fishová, zomrela v roku 1997. Jeho žijúci príbuzní sú jeho dcéry Gerda a Christina Engelbartové, Diana Manganová, syn Norman a 9 vnúčat.
Douglas Engelbart bol prvý, kto si uvedomoval zrýchľujúcu sa silu počítačov a ich možný vplyv na spoločnosť.
Na konferencii vo Filadelfii vo februári 1960 popísal vývoj postupne sa zmenšujúceho počítačového obvodu – neskôr sa mu hovorilo Moorov zákon (podľa spoluzakladateľa Intelu Gordona Moora.)
Hovoriac o budúcnosti povedal: „Páni, tu sa ešte budú diať prekvapenia.“
John Markoff
Zdroj: nytimes.com/2013/07/04/technology/douglas-c-engelbart-inventor-of-the-computer-mouse-dies-at-88.html
Preklad: Lucia Urbanová
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Seriál: Perličky z histórie IT
http://miesta.net/rubrika/serial-perlicky-z-historie-it
