V dejinách ľudstva je mnoho otvorených otázok, aj keď vám to v škole nepovedia. Napríklad tajomstvá predpotopných udalostí a súvislosti so zničenou Atlantídou sú nám aspoň ako tak známe aj z diela starovekého filozofa Platóna. Čo ale vieme o údajnej mýtickej krajine ďaleko na severe – o Hyperborey? Hovorili o nej mnohí starí grécki dejepisci i perzské mýty. Bola vraj tiež zničená, pre zmenu obrovskými prívalmi snehu a ľadu. Čím bola spôsobená táto pohroma? Sú tu ale aj mnohé iné otázky. Napríklad sú tzv. „zasvätenci“ naozaj dobrodincami, alebo sú služobníkmi temných duchovných síl? Sú pod vedením temného planetárneho vedomia, spojeného s planétou Saturn? Sme uzavretí v „matrixe“ padlého archanjela? Ak áno, dá sa z tohto väzenia oslobodiť? Ako s tým súvisí učenie Budhu, indických véd a kresťanskej gnózy?
Legendy o odchode z Ostrovov si často protirečia. Hovorí sa, že na Bielom Favorskom ostrove sa konala veľká slávnosť. Zhromaždili sa na nej všetci božskí vladykovia vrátane cára Jarilu – Červené Slnko. Náhle sa zdvihol obrovský víchor a na čiernohrivom tátošovi pricválal z juhu Čierny Idol. Zmrazil Biele moria a z Alatyrského ostrova ukradol zlatých býkov boha Slnka. Tieto býky odviedol ďaleko na juh a kvôli tomu začala na Severe zima, nastali dosiaľ nevídané treskúce mrazy. Božskí vladykovia a nimi vedené rody Severanov začali Čierneho Idola prenasledovať smerom na juh. Preplavili sa cez Biele moria, ktoré začali mrznúť a putovali od severu cez kúzelnú krajinu zvanú Biarmia až k pohoriu neskôr zvanom Svatohory a Kolgory, dnešnému Uralu. A potom, od Kolgoria, osídlili postupne takmer celý Veľký kontinent.
“V starých dobách bol tento prvotný slnečný kotúč identifikovaný ako boh Kronos či Saturn. Bol považovaný za prvotné a najlepšie slnko. Na rozdiel od dnešných časov tvorila Zem a prvotné slnko Saturn v dávnych časoch jedinečnú konfiguráciu, ktorá sa odborne nazýva „pólová konfigurácia“. Ak by sme vzali staroveké záznamy doslovne, vtedajší ľudia videli zo Zeme Saturn umiestnený na nebesiach nad severným pólom.”
Grécka literatúra zmienkami o Hyperborejcoch priam kypí. Niektoré z nich sa pohybujú čisto v rovine mýtov, iné sa ich snažia umiestniť do viacerých pozemských geografií. Hekateus napísal, že „krajina Hyperborejcov leží v Atlantickom oceáne naproti krajine Keltov“. Väčšina zdrojov síce nie je natoľko konkrétna, všetky sa však zhodujú na tom, že sa Hyperborea nachádza na ďalekom severe, čo je možné chápať buď ako súčasť kontinentálnej Európy, alebo ešte ďalej za ňou a bližšie k severnému pólu. Iní bádatelia sa ju pokúšajú nájsť podľa ďalších polomýtických – dlhovekých – rás.