HĽADANIE ŠAMBALY IV.

Naša Zem je popretkávaná rozsiahlymi sieťami prírodných a neprírodných tunelov a jaskýň (vytvorenými človekom a mimozemšťanmi). Seizmické sonarové prístroje zistili to, čo teraz nazývame „Veľkou Cestou“, umiestnenú míle pod zemským povrchom. Je to gigantická, zemeguľu preklenujúca „stuha“ okolo Zeme, vytvorená sériou jaskýň.

Kapitola tretia

Šambala a Dutá Zem

Tisíce metrov široká a stovky metrov hrubá, obkolesuje horizontálne táto stuha Zem pri rovníku a vertikálne okolo pólov. Geológovia z Mobil Oil našli kyklopské podzemné mestá pri dvoch prierezoch, umiestnené pod džungľou rovníkového Ekvádoru a v oceánskej priekope pri južnom pobreží Malajzie. Tieto vysoko pokročilé mestá, všetky s hieroglyfmi a piktografmi, predchádzajú nielen dinosauri, ale dokonca i stavovce.

Ešte hlbšie vo vnútri Zeme sa nachádzajú mestá Agharta, Šambala a Caesari. Nemnohí sa vrátili, aby rozprávali príbehy o Šambale, boli tiež expedície, ktoré prenikli do Agharty, iniciačného centra Šambaly.

Buddhisti opisujú Aghartu ako veľké kráľovstvo mieru a pokoja s populáciou dosahujúcou milióny. Svet udivujúcej krásy, s vnútornými slnkami, podzemnými jazerami a palácmi vyrobenými z najčistejšieho kryštálu.

Plodiny sa zavlažujú špeciálnymi vodami a silnými lúčmi „Veľkého Svetla“ produkovaného tajným strojom, ktorý im dali bohovia pred tisíckami rokov.

Predstava podzemných svetov nie je ničím novým. Dokonca Kolumbus veril, že všetky vody tiekli smerom k pólom, kde sa doplnili a presmerovali vo svojom kurze.

Najskorší záznam, ktorý o tejto krajine mystérií a ilúzie máme, sa datuje naspäť do roku 4 pred Kristom. Apolóniovi z Tyany, mystickému gréckemu lekárovi, dal kňaz tajnú mapu toho, čo sa nazývalo „Mesto bohov“. Nestrácajúc čas a napriek nebezpečenstvám sa Apolónius okamžite vydal hľadať toto kráľovstvo.

Cestujúc cez Mezopotámiu a Babylon, dosiahol Indiu, kde využil služby miestneho sprievodcu, aby ho vzal hlboko do Himalájskych hôr. Náhle po pätnástich dňoch namáhavej chôdze sa scenéria okolo nich dramaticky zmenila.

Vo svojej knihe „Nie sme prví“, autor Andrew Thomas opisuje scénu:

„Cesta, ktorou prišli, sa za nimi stratila. Krajina posunula svoju polohu a zdalo sa im, že sú na mieste zachovávanom prostredníctvom ilúzie.”

Stretli chlapca, ktorý im odpovedal v gréčtine, a pár potom predstavili vládcovi tejto úžasnej krajiny.

So srdečným uvítaním im nariadil, aby ho sprevádzali na ceste jeho kráľovstvom a úplne očarenému páru ukázal neuveriteľné zázraky sveta, ktorý kedy videlo alebo si predstavilo len niekoľko cudzincov. Majestátne stĺpy svetla vystreľovali smerom k oblohe, a žiariace kamene poskytovali stále svetlo.

Filostratus, ktorý bol životopiscom Apolónia, opisuje skutky levitácie a zložité, robotom podobné stroje, ktoré ich obsluhovali, nosiac im jedlo a nápoje, keď si sadli, aby sa najedli.

Ako tak učinili, vládca hrdo oznámil: