Hoci je problematické nazývať ho najstarším známym mestom v Európe, má Solnicata každopádne svoje miesto v histórii. Je úplne jasné, že toto 6500 rokov staré bulharské nálezisko – neďaleko najstarších známych nálezov zlatých pokladov na kontinente – vlastnilo niečo veľmi vzácne, čo si vyžiadalo jeho náležitú obranu.
Výskumníci oznámili, že sa im podarilo objaviť 10 stôp (3 metre) vysoké, 6 stôp (1,8 metra) hrubé kamenné múry okolo celého osídlenia. Podľa vedúceho vykopávok, bulharského archeológa Vasila Nikolova sa objavili medzi nálezmi ďalšie dôkazy pre potvrdenie statusu Solnicaty ako najstaršieho mesta a ďalej dôkaz o pokročilej obchodnej sieti na Balkáne počas eneolitu.
Dlho predtým, ako sa prvé koleso prešlo naprieč Európou, vzácny tovar pravdepodobne križoval Balkán na chrbte zvierat alebo vo vozíkoch podobných saniam. Za soľ nepostrádateľnú pri konzervácii mäsa získavali obyvatelia zlato a meď ako najcennejší tovar. So svojimi vzácnymi a vyhľadávanými soľnými prameňmi bola Solnicata blízko súčasného mesta Provadija kľúčovým výrobcom, ktorý odparoval a sušil soľ do predajných blokov a zásoboval tak oblasť nevyhnutne potrebným minerálom. Hodnota soli snáď vysvetľuje tieto ťažko zdolateľné hradby, ktoré archeológ David Anthony nazýva „celkom neobyčajné“.
„Môžete nájsť príklady opevnení z tohto obdobia na mnohých náleziskách, ale inklinujú skôr k drevenej palisáde. Solnicata mala oproti tomu omnoho mohutnejšiu, trvalú a nespáliteľnú kamennú hradbu,“ povedal Anthony z Hartwick College v Oneonta, New York, ktorý sa nepodieľal na vykopávkach.
„Je prekvapujúce, že obyvatelia Solnicaty sa rozhodli použiť na postavenie hradieb kameň, keďže v tých časoch bol dostatok lesov v tejto oblasti.“ povedal Anthony.
„Vypovedá to niečo o úrovni nepriateľstva medzi komunitami v tejto dobe a o bohatstve Solnicaty.“ dodáva.
Najstaršie mesto v Európe?
Úlomky keramiky nájdené v Solnicate ju datujú do obdobia rokov 4700 až 4200 PNL, približne tisíc rokov pred začiatkom gréckej civilizácie. Veľkosť prehistorickej populácie tohto pradávneho sídla sa odhaduje na 350 obyvateľov. „V eneolite malo toto miesto charakter poľnohospodárskeho, vojenského a ideologického centra, čo môže pomôcť Solnicate byť známej ako najstaršie mesto v Európe,“ hovorí Nikolov, ktorého závery boli zverejnené v nedávnom dokumente, vydanom Bulgarias National Institute of Archaeology.
Ale archeológ John Chapman sa domnieva, že Solnicatu obývalo iba okolo 150 ľudí. Idea, že by to mohlo byť mesto – nieto ešte najstaršie mesto v Európe - je podľa Chapmanovich slov „prehnaná“. „Solnicata naozaj nie je tak odlišná od stoviek ostatných bulharských tellov (tell - sídlisková mohyla, pahorok, ktorý vznikol viacnásobným dlhodobým osídlením na jednom mieste), čo som vedel celkom dobre“, povedal Chapman z Durhamskej univerzity vo Veľkej Británii.
„Vo všeobecnosti tu nie sú žiadne objektívne kritériá, ktoré by spĺňali veľkosť pre mesto“, dodáva Chapman, ktorý sa nepodieľal na Nikolovovom výskume.
Anthony z Hartwick College sa taktiež domnieva, že tvrdenie o najstaršom meste je zveličené. „Sakra, v dobe, keď som bol postgraduálny študent, pracoval som na jednom archeologickom nálezisku, ktoré sa dnes nachádza v Srbsku. Rozkladalo sa na väčšej ploche a bolo datované do staršieho obdobia“, povedal Anthony.
Vedúci vykopávok Nikolov, ktorého sme nezastihli na komentár, opravil svoj vlastný názor minulý týždeň. Pre AFP news service povedal, „Nemôžeme hovoriť o meste podobnom gréckym mestským štátom, starovekým rímskym mestám alebo stredovekým osídleniam, ale o tom, čo archeológovia pokladajú za mesto v piatom tisícročí PNL.“
Rozmach miest v Bulharsku
Mesto alebo nie? Solnicata a jej znovuobjavené opevnenie je dôkazom, že obchod so soľou pomáhal vytvárať nesmierne bohatstvo v južnej Európe počas trvania eneolitu, píše Nikolov.
Je to myšlienka zrodená v dôsledku ďalších nedávnych vykopávok v južnej Európe, ktoré naznačujú, že táto oblasť bola v tom čase typom technologického a sociálneho skúšobného terénu. Pre túto oblasť je charakteristický nielen samotný vynález hutníctva medi, ale aj prvá sociálna hierarchia na svete, ktorá rozdelila ľudí na bohatých a chudobných, vládcov a ovládaných.
Podobne ako solnicatské zariadenia na výrobu soli, tak aj zlato nájdené v blízkosti Varny pred niekoľkými desiatkami rokov poukazuje na veľkosť obchodnej výmeny na Balkáne počas eneolitu
Dôkazy o tom môžeme vidieť približne 22 míľ (35 kilometrov) od Solnicaty v 300 hroboch odkrytých 40 rokov predtým v blízkosti mesta Varna. Datované približne do toho istého časového obdobia ako Solnicata, ukrývalo pohrebisko vo Varne najstarší známy veľký zlatý poklad na svete, ale jeho nerovnomerné rozloženie už poukazovalo na rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
Zlaté spojenie?
„Tieto dva veľké ukazovatele bohatstva eneolitu na Balkáne – hradby zo Solnicaty a zlato z Varny - by mohli byť prepojené“, hovorí Nikolov.
Je to možné, napríklad Anthony povedal, že bohatí jednotlivci zo Solnicaty boli pochovaní vo Varne. Ale na preukázanie tohto prepojenia by bolo potrebné vykonať ešte veľa testov na keramike nájdenej na oboch lokalitách. Dokonca aj potom môžu byť výsledky nepostačujúce. „Tento tvar keramiky bol používaný po dobu tisíc rokov“, povedal Chapman. „Takže len preto, že nádoby vyzerajú rovnako, neznamená, že pochádzajú z rovnakého obdobia.“
Jedna vec je však istá. Anthony povedal, „Od začiatku tohto obdobia je prítomný skutočne husto frekventovaný, mnohovrstevný obeh tovaru na veľké vzdialenosti.“
"Ak sa pozriete okolo seba na zvyšok sveta, je ťažké určiť nejaké miesto na svete v tomto rannom veku, ktoré bolo zapojené do takého komplexného súboru obchodu a interakcie."
Ker Than
Foto: V. Nikolov, James L. Stanfield
Zdroj: http://news.nationalgeographic.com/
Preklad: Pavol
Pavlovu rubriku "ARCHEOkienko" nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Archeológia
http://www.miesta.net/rubrika/archeologia
