“Chrisovu druhú knihu s názvom „Stratené technológie starovekého Egypta: Vyspelé strojárstvo v chrámoch Faraónov“ vydalo vydavateľstvo Inner Traditions – Bear&Company v júni roku 2010. V tejto knihe sa Chris sústreďuje na dôležitý aspekt svojho výskumu zameraného na výrobné schopnosti starovekých Egypťanov a prostredníctvom svojho inžinierskeho oka čitateľom odhaľuje predtým prehliadané vlastnosti egyptskej staviteľskej a výrobnej „mágie“.”
“Črty Ramzesovej tváre dokazujú, že v jej vzhľade bol využitý geometrický protokol. Je vidieť, že jemné obrysy tváre na jednej strane sa presne zhodujú s obrysmi tváre na strane druhej, čo je výtvorom nástroja riadeného skôr strojovým zariadením než ľudskou rukou. Na tvári sa dajú rozoznať stopy po náradí a tiež chyby, ktoré sa museli ďalšou prácou opraviť, a tak sú niektoré črty až príliš zdôraznené. Všetky prvky Ramzesovej tváre sú svedectvom vyspelého náradia a metód, ktoré tvorcovia používali.”
Chris Dunn
Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.
Christopher Dunn má pevné zázemie ako výrobca, ktorý odštartoval kariéru vo svojom rodnom meste Manchester, v Anglicku. V roku 1969 sa presťahoval do Spojených štátov, pretože dostal pracovnú ponuku od jednej leteckej výrobnej spoločnosti. Za posledných 49 rokov pracoval na všetkých úrovniach výroby špičkových technológií ako mechanik, nástrojár, programátor a operátor vysokovýkonných priemyselných laserov či projektový inžinier a vedúci laserových prevádzok. Posledných šestnásť rokov pôsobil ako personálny riaditeľ výrobcu leteckej techniky na Stredozápade.
“Keď sa potvrdilo, že pyramídy v Sakkáre sú hrobky, logicky sa usúdilo, že všetky pyramídy musia byť hrobky. Pravdepodobnosti tohto tvrdenia, že všetky pyramídy sú hrobky, pridávala aj skutočnosť, že na východ a na západ od najsevernejšej pyramídy v Gíze sa nachádzali dva cintoríny (oblasti mastáb). Stav pyramíd v Sakkáre, o väčšine ktorých sa predpokladá, že boli postavené až po pyramídach v Gíze, však v tejto logickej súvislosti predstavuje vážne problémy. Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre je jedinou, ktorá je v dobrom stave, napriek tomu, že to nie je skutočná pyramída. Stupňovitá pyramída bola totiž pôvodne mastabou, ktorú neskôr upravili na pyramídu.”
