Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.
Obrovská brána blčí tajomnými symbolmi. Pred ňou švihajú chvostmi dve neopísateľné beštie. Už len pohľad na ne berie každej bytosti tohto sveta aj zvyšky odvahy, ktorá jej po strastiplnej púti ostala. Bojovať i prosiť je márne. Treba mať Kľúúúč. Aká je odmena, keď ho človek pozná a ako to dopadne, keď sa mýli? Adept vyslovuje magickú formulu a obrazy sa menia. Vstúp, Pripravený!
Egyptologická literatúra je rozsiahla, utápa sa však v -izmoch: ›› skepticizme, ›› relativizme, ›› materializme, ›› prezentizme, ›› obskurantizme a ›› scientizme. Napriek tomu však niektoré teórie vo “vonkajších kruhoch” dávajú zmysel, vlastne dávajú väčší zmysel, než konvenčné teórie.
DC: John, ako to bolo s tým, keď si sa pôvodne zapájal do Gurdžijevovej „práce“?
JAW: Keď sa pozriem spätne v rámci môjho života, vidím, že som bol predčasne vyspelý. Nie géniom, ale v 12-tich alebo 13-tich rokoch som vedel, že žijem v blázinci, že všetko vôkol je šialené a od tej doby to bol veľmi osamelý život. Mnoho ľudí to dnes chápe. Než som dosiahol 19 rokov, už som vedel, čo by som chcel robiť. Chcel som byť tým malým chlapcom, čo vravel: „Cisár nemá žiadne šaty“!
