Oficiálna egyptológia so vzrušením hovorí o akejsi posadnutosti starovekých Egypťanov smrťou a záležitosťami s ňou spojenou. Nedoceňuje skutočný rozmer dekadencie staroegyptskej civilizácie a už tradične informuje o vývoji úplne ignorujúc obrovský prepad oproti predynastickým časom, po ktorom sa o “pokroku” vlastne ani nedá hovoriť. Dynastické obdobia nám podávajú správy už len o veľmi matnom odlesku pradávnej duchovnej veľkosti Egypta. A teraz kacírska otázka: Aký bol pôvodný účel mumifikácie?
Teje bola „veľká kráľovská manželka” ekvivalentu Ľudovíta XIV. v starovekom Egypte – Amenhotepa III. Jej syn Achnaton bol príčinou jedného z najväčších škandálov v priebehu faraónskej doby v Egypte. Bola taktiež babičkou Tutanchamona a Ajeho sestra. Stala sa jednou z najvplyvnejších žien starovekého Egypta, aj keď jej meno i tak po stáročiach upadlo do zabudnutia.
Bola Tutanchamonova dojka jeho vlastnou sestrou?
V 19. storočí a na začiatku 20. sa mačacie múmie stali veľkým biznisom. Prehliadka cintorínov týchto nádherných kuriozít bola na turistickom zozname mnohých bohatých Európanov. Jedným z najväčších pohrebísk mačacích múmii bol Bubasteon v Sakkáre – posvätné priestory zasvätené bohyni Bastet.
Počas búrlivých období sa bežní ľudia v starovekom Egypte obracali k zvieracím múmiám s prosbami k bohom, inšpirujúc vzostup masívneho náboženského priemyslu.
V starovekom Egypte sa postup mumifikovania zvierat stal rozšíreným v prvom miléniu pred Kristom. Až do príchodu kresťanstva, si mohli návštevníci chrámov kúpiť balíky s múmiami ako obety bohom. Bohatší pútnici mohli tiež vystavovať na obdiv vypracované truhly v tvare zvierat, ktoré obsahovali tieto múmie, o ktorých starovekí Egypťania pravdepodobne verili, že predstavujú duše bohov. Popri predaji zvieracích múmií bola výroba bohatých bronzových a drevených truhiel určite dôležitým zdrojom zisku pre chrámy.
